Všade sú sami zlodeji. . . Kto vie, prečo. . .

30. mája 2014, rozpravkarka2, Úvahy

Kam sa pohnem, tam ma chce niekto ošmeknúť o peniaze. Je obed, otváram si internet, že si pri káve trochu oddýchnem. Obvyklá zábavka – budúcnosť. Tak si naslepo vyberám: anjelské karty. Dva tri kliky – a už chcú odo mňa sms. Výška platby nie je nikde uvedená.

 

Aj spamy mám preplnené. S bombastickými správami. Vyhrali ste 550 000 dolárov. Včera to bolo len 450 000. Posielajú mi regulérny certifikovaný formulár. S oznámením, že ak chcem výhru, musím zaplatiť vstupný poplatok. Stačí 300 €.

 

A ja mám pocit, že celý svet sa zbláznil. Alebo by mali peniaze zo mňa tiecť potokom. Možno by stačilo, keby som sa premenila na zlatého oslíka.

 

Zatiaľ mi stačí, že nie som osol.

Tak  vypijem kávu,  odťuknem hvezdičku v rohu a všetko zruším: anjelské karty, aj spamy, sľubujúce nehorázne výhry.

 

Do výplaty je ďaleko a ak chcem, aby mi na účet niečo „kvaplo“ musím poctivo robiť.