Legenda o láske

Pre tých, čo majú radi rozprávky. Malých, väčších, aj pre tých, čo majú v sebe večné dieťa, keď už je dnes MDD. 

Boh vraj nestvoril svet za sedem dní, ako učia kresťania, ale za osem. Na siedmy deň stvoril človeka a na ôsmy deň jeho dušu. Do duše vdýchol svoju vlastnú podstatu, preto sa stala nesmrteľnou.

Vznikol však problém, pretože telo bolo z hliny, smrteľné. Vtedy sa Boh rozhodol, že daruje človeku viacero životov. Nebolo ich len päť, či šesť, ale celá dlhá niť, na ktorej životy viseli ako pestré korále. Bolo ich toľko, že duša mohla medzi nimi ľahko zablúdiť. Preto jej Boh daroval sprievodcu – anjela. Ten sprevádza dušu po celý čas jej nesmrteľnosti.

Vždy, keď si duša oblečie po smrti ďalší život, donesie si do nového tela obraz vlastného anjela. Túži po ňom zúfalou, smutnou láskou, plnou žiaľu a bolesti.

Keď je tá túžba príliš bolestná, anjel si vezme na seba ľudskú podobu. Vtedy človek  stretne naozajstnú lásku, schopnú neuveriteľných obetí. Ak má čisté a úprimné srdce, môže sa z nej tešiť po zvyšok  všetkých dní, ktoré sú mu v tom živote dané. Ak však jeho vnútro nahlodalo zlo, čo sa dosť často stáva, anjel sa mení na démona. Z krásnej a svetlej nesmrteľnej podstaty sa stáva samotné dno pekla.

No každý človek má moc, aby premenil démona znovu na anjela. Stane sa tak vtedy, keď svoje vnútro očistí, vyženie z neho zlo a spraví v svojom srdci miesto na odpustenie a dobro.