Zas vrastám do potokov
Svojej krajiny.
Som nočný dažď,
som závej,
vyplakaný
do súmraku a do hliny.
Námraza, krehká ako dych.
Krajina šepká:
Neujdeš z mojich dlaní,
Nevytečieš z nich…
Viem, že jej patrím,
že ma dostala.
Je vodopád,
Čo rozbíja čas na skalách.
Lieči ma ticho,
pomaly.
Jej korene ma dostali…