Virtuálny sex, virtuálna nevera – virtuálne NIČ?

5. júla 2014, rozpravkarka2, moji

Som virtuálu za veľa vďačná. Odhalil mi veci, o ktorých som dovtedy nemala ani šajn. A ukázal mi, aké dôležité sú medziľudské vzťahy.  Dokonca ma prinútil, aby som aspoň sem-tam, na pol očka sledovala to, čo ma dovtedy nebavilo: politiku. Dôkladne mi odhalil sociálne pomery na Slovensku. Priniesol mi spriaznené duše, s ktorými sa už zopár rôčkom poznám a s niektorými sa aj osobne stretávam.

Odhalil mi aj témy, ktoré boli pre mňa dovtedy celkom neznáme. Také biele miesta na mape mojej vlastnej sexuality.

Virtuálny sex.

Keď som sa s ním prvý krat stretla, netušila som, aký vie byť krásny – a zradný zároveň. Zamilovala som sa do sladkých písmeniek. Prežívala som vzrušenie, túžbu aj nehu.  Bolo to pre mňa naozajstné a vášnivé –  až kým som neprišla na to, že to vážne prežívam a beriem iba ja. Na druhej strane to bol len experiment, skúšaný na viacerých ženách. Vtedy mi doplo, že pre niečo také nie som stvorená.  Veď virtuálny sex nebol ničím iným, než zrkadlom túžob neznámeho bez mena a bez tváre.

Cítila som sa oklamaná

Cítila som, že klamem aj ja.

A zistila som, že virtuálna nevera bolí rovnako ako tá reálna. Pretože moje srdce istý čas patrilo inde, než malo patriť.  Vyriešilo sa to jednoucho. Reálnym sexom, ktorý mi prinášalo moje reálne partnerstvo. Proste som prišla na to, že virtuálny sex nepotrebujem. A tobôž už nie virtuálnu neveru. Je z nich vlastne len veľké virtuálne NIČ. Prežívam svoje sexuálne fantázie v náruči muža, s ktorým zdieľam spoločné lôžko.  Sú naše a nedelíme sa o ne.

Mám tu, medzi vami, veľa priateľov, ktorých si vážim, mám rada ich písmenká, smejem sa pri nich, alebo sa zamyslím nad nimi.

K tým, čo mi ponúkli virtuálny sex, mám malú prosbu: nekazte to. Mám proti tomuto druhu nevery vypestovanú imunitu. Moje telo má všetko, čo potrebuje, doma. Moja duša je však otvorená pre kohokoľvek, kto sa chce stať mojim blízkym priateľom. Toho potrebujem ako soľ. Veď aj ja mám chvíle, keď sa mi žiada oprieť sa o priateľovo rameno, cítiť priateľské objatie – a mať pri sebe ucho, ktorému budem môcť zveriť svoje tajomstvá.

To je všetko, čo chcem od virtuálu.