Nie, teraz nechcem hovoriť o tej činnosti, ktorá je aj Bohu natoľko milá, že nám prikázal v Biblii: milujte sa a množte sa.
Hovorím o slove, čo tú činnosť vyjadruje. Strhla sa totiž okolo neho zaujímavá debata medzi diskutérmi, ktorí debatovali pod mojim posledným článkom Virtuálny sex, virtuálna nevera – virtuálne nič – Svetlommojichočí a Popradom.
Poprad tam – v duchu môjho vlastného vnútorného presvedčenia nazval intímne telesné spojenie medzi mužom a ženou milovaním. Svetlomojichoci sexom.
Neriešim, komu z nich dvoch dať za pravdu.
Vychutnávam však krásu slovenčiny, vyjadrenú práve tým slovom: milovanie. Je nielen krásne, ale je v ňom ukrytý aj celý proces, napätie vznikajúceho vzťahu.
– Mil OVANIE – najprv ťa OVANIE – čo? Vôňa, aura toho druhého, jeho jedinečnosť, zvláštnosť
– MILOvanie – začneš sa správať MILO, lebo chceš mať tú vôňu, charizmu, zvláštnosť pri sebe, pre seba, so sebou…
– miLOVanie – je to dané od okamihu, keď prvý muž prvýkrát stretol prvú ženu, pre niekoho od Adama a Evy, pre iného od vzniku sveta – ten LOV tam proste je, pretože ľudstvu bola do vienka daná aj plachosť a opatrnosť. Aj keď si dvaja padnú do náruče, niekto musí začať.
– milovaNIE – no áno, občas príde aj to nie, keď nesedí vôňa, keď mi lov NIE je milý… Lebo mám chuť byť sama a nie som pripravená na párový život.
No a čo SEX?
Nič. Je to len drsné, krátke slovo. Jediné, čo sa v ňom dá nájsť, je EX. EX ako EX partner, EX manžel. Ex priateľ. Niečo, čo už je minulosťou.
A láska by nemala byť minulosťou…
Moja slovenčina je krásna, nežná, hravá, a skrýva tajomstvá ako detská riekanka.