Pol šiestej večer. Odomkla záhradnú bránku, vošla na terasu. Pes rozkúsal papuče – zhodnotila krátkym pohľadom. Premohla únavu a pozbierala zvyšky papučí. 
Otvorila kôš, že ich zahodí – bol plný. Šupky včerajších zemiakov vyliezali ponad okraj a vyzývavo sa na ňu uškierali. Radšej znovu zavrela vrchnák. Vyzula sa z topánok a iba tak, v ponožkách, vošla dnu. Pustila kávovar. Až potom si všimla hnedastú mláku, ktorá sa šírila spod kávovaru. Preteká, potreboval by vyčistiť, skonštatovala v duchu. Zobrala z kuchynskej linky hrnček – posledný, ostatné čakali na jej ruky v kuchynskom drese.
Uvarila si kávu, vkĺzla do obyvačky, natiahla sa na koženú sedačku. Áno, má všetko. Luxusný nábytok, drahé záclony na oknách, vzácne obrazy na stene, perzský koberec – a špinavé okná. Zle umytú plávajúcu podlahu s fľakmi – vyzerajú ako mapa jej duše. Tiež majú biele miesta, ktoré radšej nikomu neukazuje
Prach na poličkách jej prezradil, že byt potrebuje veľké upratovanie. Nielen takéto víkendové, aké robieva každú sobotu a pol nedele. Poriadne, vianočné. Na ktoré si treba vziať pár dní dovolenky.
No áno, dovolenka. Toto leto si ju nedopriala. Nedalo sa. Šéf jej jemne naznačil, že ten kto pôjde na dovolenku, môže rátať so skráteným pracovným úväzkom. A po čase možno aj s rozviazaním pracovného pomeru. Tento rok musia poriadne potiahnuť. Aby bolo na platy. A na slušnú životnú úroveň.
Možno, že na Vianoce – snívala s otvorenými očami, ležiac na koženej sedačke.
Snívala, zaspávala…
A sníval sa jej sen.
____________________________________________________________________________
Je obyčajnou ženou, takou akou bola jej prababka. Ráno odprevadí svojho muža do práce. S úsmevom. Vie, že jej muž zarobí dosť peňazí na to, aby sa ona mohla starať o domácnosť. Pripraví mu skvelé raňajky. Pretože ráno sa treba pokojne najesť. Žiadne také, že rýchle rýchle kávu, na prázdny žalúdok – a potom hybaj do práce. Nie. Bohaté raňajky sú základom zdravia. Dajú si spolu praženičku, aj chlieb, čo včera večer upiekla. K tomu paradajky, čo vypestovala na vlastnej záhrade a kus syra, ktorý dostala od suseda. Posedia pol hodinu, možno aj trištvrte. Potom si dajú bozk na rozlúčku . Muž odíde do práce a ona sa môže venovať domácim povinnostiam. Umyje riad, odloží ho, pozametá, povytiera dlážku. Postaví na sporák hrniec s vodou. Hodí do neho domácu sliepku – polievočka z nej je výborná. Očistí mrkvu aj petržlen, ošúpe zemiaky. Šupky stočí do novinového papiera a odloží ich do koša. Ten vyniesla ešte včera večer, je v ňom dosť miesta. Strčí do trúby bravčovú roládu – má na ňu špeciálny recept. A kým sa pečie, poutiera všetok prach v byte. Na obed si dá niečo ľahké, špenátový prívarok. To lepšie, sýtejšie si nechá až na večer, keď bude muž doma.
Po ľahkom obede si trochu pospí. Na pol hodinu, možno hodinku. Keď sa zobudí, bude sa venovať svojim obľúbeným koníčkom. Povedzme čítaniu novín.
No najprv poriadne uprace. Aby bolo doma čisto. A aby mohla cez víkend ísť s mužom na výlet. Alebo na návštevu. Alebo k svokre – tá jej dá ďalšie ponaučenia do jej pohodlného, aj keď trochu nudného života, v ktorom je ženou svojho muža. Presnejšie, ženou ktorá sa stará o svojho muža a o domácnosť.
Nečudo, že má spokojný úsmev na perách… Po obedňajšom spánku má líca sfarbené doružova. A dosť času, aby sa upravila, prezliekla, premenila sa z domácej gazdinky na pani domu. Nezabúda ani na svojho ducha. Preto vezme noviny a číta… Zaujme ju článok o emancipácii, o feminizme. Mať to isté postavenie ako muž? Chodiť do práce? A nebyť na ňom závislá? Možno, že to má niečo do seba…
_______________________________________________________________________________
V tej chvíli sa sen skončí. Unavená žena, pravnučka onej prababičky, sa radšej zobudí. Áno, je emancipovaná, feminizovaná, donáša domov peniaze – aj svoju prepracovanosť. Kto vie, čo by dala za to, keby mohla byť aspoň na chvíľu na mieste svojej prababky…