Nie, viac sa nedotknem tej Pandorinej skrinky.
Sudičky mi v nej natkali smútok do lásky.
Viem. Je v nej zamknutá vôňa konvalinky.
A odpovede, ktorým nik nepoložil žiadne otázky.
Je tam čas, kedy spávala tvoja hlava
v mojom lone.
A láska bola vášnivá a hravá
ako tie konvalinkové vône.
No pod hladinou je vôňa môjho reálu.
Popoluška už pôjde. Bez krásnych šiat a bez bálu.
Nenechá v snehu stopy svojich črievičiek.
Má iba pravdu – na slepú lásku slepý liek.
A písmenká tú pravdu zrazu cítia.
Vedia, že Popoluška zakazuje si ťa.
_______________________________________
(Niekoľkoročná, ale občas ma máta…)