Čítam výbornú knihu – encyklopédiu keltských mýtov a legiend. Dlho som nič lepšie nečítala. Zábavné, poučné, humorné… V skratke len dve z legiend:
Fintan bol mýtickým prapredkom Keltov. Rozhodol sa pohľadať novú zem, kde by sa usadil. Na putovanie si vybral rieku. Kúpil si loď. A aby si zabezpečil potomstvo, nalodil sa na ňu aj s 50 ženami. Doplaval do nejakej krajiny (možno že priamo k nám). Tamojší vládca s ním nechcel viesť vojnu. Nuž mu vybral ďalších 18 krásnych dievčat. Fintan si ich všetky vzal.
No a že bol skvelý milenec, zvesť o jeho výkonnosti sa šírila ako blesk. Začali chodiť za ním ženy zďaleka aj z blízka. Napokon ich bolo toľko, že pred nimi začal utekať. Aby im unikol, premenil sa najprv na divokého kozla, potom na divokého tura a napokon na divokého koňa. Ženy ho ale vždy dobiehali. Tak sa skryl do kopca, ktorý po ňom dostal meno – Fintanov kopec. Tam žil 5 500 rokov. Keď sa konečne odvážil vyliezť von, zbadal pred vchodom do svojej jaskyne… ženy, ženy, ženy… Tak sa ich zľakol, že sa radšej zmenil na vtáka… A jedna z tých žien ho ulovila a zjedla!
Kráľ Gwyn sa zaľúbil do Arian, dcéry mesačnej bohyne. Vypýtal si ju za ženu, no musel sľúbiť mesačnej bohyni, že sa svojej ženy až do splnu nedotkne. Sľub nedodržal. Arian otehotnela, ale bála sa svojej matky, preto tehotenstvo zatajila. Tri dni pred splnom sa aj s Gwynom vybrala na návštevu k mesačnej bohyni. Tá sa jej spýtala, či je ešte panna. Arian zaklamala, že áno. No ešte kým dopovedala, jej z lona vypadlo niečo „veľké“. Bol to jej starší syn Goewin. Keď ho mesačná bohyňa zbadala, vyslovila nad ním trojitú kliatbu: nech je obrovský, škaredý a zlý. No a kým hovorila, z Arian vypadlo ešte niečo „malé“, čo si mesačná bohyňa nevšimla. Bolo to Goewinovo dvojča Grain. Toho hneď jeho otec Gwyn vzal a ukryl do svojho plášťa. Mesačná bohyňa ho nezbadala a Grain zostal krásny a zlatovlasý…
:-)