December si zas
Na perie z dažďa privyká.
Boh ukryl svoje srdce
Do medovníka.
A čas je múdry blázon,
Čo zobral všetkým kráľom
Koruny.
Polnočná omša
Brnká na struny.
Náhle sa vystrie vesmír,
Dažďom spútany
A siaha do hviezd
Roztrasenými prstami.
Že vraj som vaše,
Teší sa dieťa,
Čo v jasliach zohrievajú
Kravičky.
Anjel ho prikryl,
Koledou, tónom z pesničky.
Tak spinkaj sladko,
Pacholiatko.
Naozaj si naše.
Žiadna náhoda.
Veď dobre vieme,
Že modlitba je
Kolíska, čo ťa pohojdá.