Neviem byť Prometeom. Pribitá k ohňu, horieť pre iných. Som iba malý, Slabnúci plameň. Rozbíjam smútok, Zbieram črepiny.

Jeden sťahovavý vták sa ma opýtal, či nechcem ísť s ním. Odpovedala som mu: ,,Išla by som, ale som príliš ťažká.“ ,,A to už ako?“ pýta sa ma. ,,Lebo mám strašne veľký batoh.“

Tak som si sama na seba uplietla bič. Už mesiac sa teším na čítačku a krst svojej knihy Rozprávky z blogu. V eufórii, ktorá ma zachvátila, keď som sa dozvedela, že sa už tlačí cez útroby tlačiarenských strojov na svet, som neprozreteľne prisľúbila, že na krst upečiem jabĺčka v župane. A zavesila som si to ako status na FB. Mala som totiž vtedy jabĺčka v župane […]

Nebo je ešte stále zatvorené, no v svojej hĺbke cíti, že je už čas na odomykanie hĺbok.