Na počiatku nebolo slovo ale túžba. Na veky vekov zostala.

Duša mi vrástla do stromu, pokojná, obnažená. Rozvetvujem sa do ticha.

Smeje sa tak, že sa až za brucho chytá. Ba čo, že smeje! On sa priam rehoce! Bránica mu skáče, až sa mu čká! Od smiechu mu z oči slzy tečú a v ušiach pukoce! Rehlí sa tak nahlas, že to až za sedem hôr počuť! Aj za sedem riek. A sedem morí. Ba aj za sedem oceánov. A ešte ďalej. Za sedem galaxií. A sedem mliečnych ciest.

Nedá mi to. Občas naňho poškuľujem spoza plota, ako háďže vidlami seno kravám a kozám. Je iný, ako ostatní chlapci v jeho veku. Ešte nemá ani devätnásť, no telo má vypracované ako dospelý muž, čo sa celé roky venuje kulturistike. Je vysoký, mocný, svalnatý. Chodí do školy, je v maturitnom ročníku. No prežil život, aký by viac svedčil starému človeku.

Zajtra ma čaká zvláštny deň. Cestujem do Bratislavy, do rozhlasu… nahrávať svoje rozprávky. Kedysi, keď som ešte bola chudučkým, čiernovlasým dievčatkom s veľkými okuliarmi na nose a množstvom snov v hlave, čo študovalo na strednej škole, som niečo podobné absolvovala. S básničkami, do ktorých som vtedy vyliala celé svoje zaľúbené srdce. Tentokrát je to však […]

Hanbíš sa. A svoju krotkú nedotknutosť brániš pred mojimi dotykmi.

predchádzajúca časť „Mám čosi lepšie pre teba prichystané!“ vykríkol Martin a už aj ťahal zo záhrenia čarodejnú ohlávku. Hodil ju kobyle na krk. Tá znovu prenikavo zaerdžala, vzopla sa na zadných nohách a chcela újsť. Lenže ani Martin nelenil. Chytil ju za uzdu a vyhupol na jej chrbát. Kobyla sa vyrútila von z vyhne, akoby celá zbesnela. Cvalom sa hnala priamo na […]

Díva sa Jánošíček, chlapčiatko švárne, z neba dole na zem! Na holom pupku leží, nohami hompáľa a slzy prelieva. Uvidel ho Otec Stvoriteľ a čuduje sa: ,,Čože tak nariekaš, synak?“ ,,A čože by som nenariekau,“ vraví šuhajíček. ,,Veď sa len pozri, ako sa vodí mojej Slovači!“

predchádzajúca časť Ľahko bolo povedať, ťažšie spraviť. V Žiline sa totiž začali šíriť zlé chýry o kováčskej dielni. Vraj sa tam každú noc dejú čudné veci. Znie odtiaľ buchot a rykot, ako keby sa tam ženilo tisíc diablov, z otvorených dverí vyhne šľahajú pekelné plamene a presne o polnoci vybieha z brány čierna kobyla, ktorá sa túla ulicami mesta. Ten, […]