Viete, čo sa stane, keď sa stretne zopár spisovateľov? Stavím sa, že viete, len vám to v prvom okamihu nepríde na um. Tak nechám tie vaše mozgové závit(k)y, nech sa trochu potrápia. A poviem vám malý príbeh.

Tam, kde je láska, aj pavučina spája, pretože sú v nej dvaja.

Sú muži ako kolíska, Zabalia Ťa do svojej lásky, Kolíšu Ťa a chránia

…Práve som dostala od Martinka správu, ktorá ma veľmi potešila. Na literárnej súťaži pre mladých autorov do 35 rokov Wolkrova Polianka 2011 získal súborom svojich básní 1. miesto.

Prvým kníhtlačiarom slovenského pôvodu bol Mikuláš Bakalár Štetina. Narodil sa v druhej polovici15 storočia. O miesto jeho narodenia zápasia viaceré slovenské mestá – Piešťany, Trenčín, ale aj Rajec. Umeniu tlačiť knihy sa naučil v Benátkach, kde sa dostal počas svojich vandroviek. Tu sa prihlásil za učňa v tamojšej knihárskej dielni.

V poslednom čase zvyknem vstávať zavčasu, keď sa dá tak nazvať inkriminovaná hodina o šiestej ráno. Uvarím si kávičku, natiahnem sa do gauča a zapnem televízor, aby som vychutnala v teple svojej voňavej Chalúpky vlastnú polhodinku súkromia. V dome ešte všetci spia. Milujem tú chvíľku bezpečia. Ranné vstávanie máva svoj rituál a k tomu môjmu patrí aj ranná […]

O pol tretej v noci si čítam básne jedného muža

Moja duša túži Rozprestrieť sa a rozrásť Do voľnosti.

,,Ja nemám plnšiu postavu. Ja som tučná.“ povedala Katka.

Pláž bola celkom prázdna. Minulotýždňový turnus odletel nazad do Európy. V rozľahlom kruhovom hoteli zostalo iba zopár hostí – zväčša Nemci a Česi.