si čítam básne jedného muža
v každom verši má stopu hviezdneho prachu,
je rovnako stratený ako ja
v svojej samote.
Je to len pocit, vietor, ktorý sa dotkol ohňa,
no ušiel skôr, než vzbĺkli plamene,
pahreba skrýva svoje uhlíky
pod nánosom bieleho popola.
Zhasínam hviezdy v okne,
no neukryjem v tme svoje vlastne tlejúce srdce,
ten svetlý zákmit na konci cigarety…
Čakám na ďalšie ráno.
Svitá…
https://youtube.com/shorts/_8Ix13X-kyM?feature=shared https://youtube.com/shorts/_8Ix13X-kyM?feature=shared Zhudobnené básne
Dnes tu sme, zajtra nemusíme. Tak nejak cítim, že by tu niečo malo zostať a keďže viem, že ma na tejto platforme stále ludia vyhľadávajú, dávam sa sem, v svojej poézii
December si zas Na perie z dažďa privyká. Boh ukryl svoje srdce Do medovníka. A čas je múdry blázon, Čo zobral všetkým kráľom Koruny. Polnočná omša Brnká na struny. Náhle sa vystrie vesmír, Dažďom spútany A siaha do hviezd Roztrasenými prstami. Že vraj som vaše, Teší sa dieťa, Čo v jasliach zohrievajú Kravičky. Anjel ho prikryl, Koledou, tónom z pesničky. Tak [...]
Tak som sa vrátila... O trochu smutnejšia. Pretože zo sveta sa stratila rozprávka o troch grošoch. Mám pocit, že ju musím znovu nájsť.
Ahojky, všetkým pekné ráno, či ...
Vaša báaeň sa ni veľmi páči. ...
Zuzka, som rád, že si dnes prihodila ...
dedko či ja? :) ...
Potvoriak jeden! :-)) ...
Celá debata | RSS tejto debaty