Mala sedemnásť, keď ho spoznala. Pozval ju na koncert spolužiačkin brat: uhrovitý, devätnásťročný chlapec, priveľmi chudý a príliš dlhý na to, aby sa zmestil do sna o prvej láske.

Všetko sa mi to spája s otcom. To on ma vodil ako malé šesťročné dievčatko k dnešnému Námestiu SNP v Bratislave. Na mieste, kde je dnes lekáreň, bola „cukrázda“. Nepil kávu, to bola dámska záležitosť, určená pre paničky. Zato si tam vždy objednal mätový čaj. A pre mňa malinovku: kalíštek červeného sirupu a sódu z bombovej flaše.

Dlho som tu nebola od čias, keď som sem pridávala svoje príbehy a rozprávky. No keď už ma Renka Montmartre spomenula…