Pred dvom dňami som mala na svojej FB stránke veľmi peknú debatu o jednom z národov, ktorý žil na našom území viac ako 400 rokov, a predsa o ňom vieme pramálo. Zostavovatelia učebníc dejepisu pre základné a stredné školy ho priradili ku Germanom, venovali mu pár všeobecných viet – a to bolo všetko. Áno. Reč je o Kvádoch. Ako poznamenal jeden z komentujúcich na […]

S ľútostou vidím, že nám vymrel istý druh ľudí. Polyhistorici. Teda tí, ktorí si z viacerých oblastí zohnali podklady a informácie, kým sa do niečoho pustili.

December Si zas na perie z dažďa prikvyká. Boh ukryl svoje slzy Do medovníka.

Končil sa rok 2012, keď Anna dostala na Štedrý deň zvláštny telefonát. Priateľka, čo volala, jej prezradila, že Annin manžel, ktorý mal v meste kupovať posledné darčeky, je u nej.

„Čo je to?“ opýtala sa Pútnička. Hlas Starca sa trochu triasol: „Veď vidíš. Hora.“ „Vidím. Len je akási čudná.“ Odpovedala mu. „Tvrdá. A suchá.“ „Všimla si si to.“ Skonštatoval Starec zamyslene. „Áno.“ Prikývla Pútnička. „Je celkom iná, ako ostatné hory. Len neviem prečo.“

Mala sedemnásť, keď ho spoznala. Pozval ju na koncert spolužiačkin brat: uhrovitý, devätnásťročný chlapec, priveľmi chudý a príliš dlhý na to, aby sa zmestil do sna o prvej láske.

Všetko sa mi to spája s otcom. To on ma vodil ako malé šesťročné dievčatko k dnešnému Námestiu SNP v Bratislave. Na mieste, kde je dnes lekáreň, bola „cukrázda“. Nepil kávu, to bola dámska záležitosť, určená pre paničky. Zato si tam vždy objednal mätový čaj. A pre mňa malinovku: kalíštek červeného sirupu a sódu z bombovej flaše.

Dlho som tu nebola od čias, keď som sem pridávala svoje príbehy a rozprávky. No keď už ma Renka Montmartre spomenula…

Ylenia sa nemazná. Zaútočí na všetko, čo jej stojí v ceste. Zohýba stromy, udiera na plechové strechy, prevracia smetné koše.

Niekoľko stupňov pod nulou jasne ukazovalo, že kdesi nablízku treba hľadať Mrázika. Pritisla som sa ku stene. Sálali z nej zvyšky tepla malej železničnej staničky, ktorú presne o šiestej zamkla predavačka lístkov. Na peróne pri kufroch postávalo pár dievčat, zrejme cestovali niekde do veľkého sveta, kde sú železničné stanice aspoň tak veľké ako dedinka, z ktorej sme […]