Rozprávkarka2

Končil sa rok 2012, keď Anna dostala na Štedrý deň zvláštny telefonát. Priateľka, čo volala,  jej prezradila, že  Annin manžel, ktorý mal v meste kupovať posledné darčeky, je u nej.
A aj tam zostane. Pretože má s ňou dieťa.
Sprvu neverila.
Myslela si,  že si niekto z nej robí srandu.
Keď pochopila, že je to pravda, rozhodla sa zabojovať…
… až kým ju neosvietilo, že je to zbytočné.
Bojovať o muža, ktorému zavoňala iná žena, je ako utekať za vlakom, ktorý sa pohol zo stanice.
A áno. Príde druhy vlak. V ňom noví, zaujímaví ľudia. Ale ten beh je taký vyčerpávajúci, že sa len stočíte do klbka a nič nevnímate, ani len to, že stanica je stále rovnaká, aj jej kulisy. Nič sa nezmenilo. Len vy.

„Načo sa vyčerpávať nezmyselným bojom?“ Povedala si Anna.
A hlavou jej utekali ďalšie myšlienky. Či nie je lepšie nechať toho nesťastníka pri vôni, čo ho zlákala, uvariť si kávu, sadnúť si, prekrížiť si nohu cez nohu? Riadne si odpočinút? A potom vstať,  neobzrieť sa a odísť s patričnou noblesou?
Kam?
Netreba nikam.
Iba byť doma.
Uvariť vianočnú kapustnicu, dať do nej hríby od priateľky, klobásku od suseda, zabaliť sa do vône medovníkov, prikryť sa na terase kožušinou a piť grog s bratom.

Po desatich rokov od oných povestných Vianoc 2

012 Anna vedela, že sa to dá.
Malo to iba jeden háčik. Nové vlaky, čo prichádzali do jej stanice a privážali nových ľudí, nechala všetky odísť. Príliš dobre si pamätala začiatok aj koniec svojho príbehu. Zátvorky,  v ktorých už nebolo miesto pre nikoho, kto vie vstať od vianočného stola a odísť za inou.

Napokon, je to tak, ako zaznelo v hre Nevesta,  v divadle Astorka:
„Láska je síce sladká, ale kompót z nej neurobíš.“

Alebo ako povedal Ondrík Kalamár v jednom zo svojich skvelých aforizmov: „Ženy si často mýlia anjelov s obyčajným vtákom.“
Zabudol len dodať, že muži často zabíjajú obyčajným vtákom anjela v žene.

No a keďže sa k príbehu viaže aj básnička, Anna si jednu našla.

TRETÍ ZUB DRAKA

Tu nepomôže nič,
Len ostrá čepeľ noža.
Zarezať.

Hlbšie.
Tam, kde sa rodí
Tvoja vlastná koža
A kde sa mení
Na dračiu.
S tým drakom v hrudi
Vykrvácať
Do plaču.

Posledná kvapka
Poslednú iskru zhasne.

A ďalšia zaľúbená
Napíše  nové básne.

Tri dračie zuby
V srdci zostanú

Dokonané je!
Zašepká Kristus,
Svojmu ukrižovaniu.

Len tretí zub sa
Trošku nalomí.
Zostane JA,
Kde predtým bolo MY.