Matička Prostota,
ty, čo si ešte svätá.
Strelia ťa spod plota
uprostred psieho leta.
Keď budeš krvácať,
len zavrieš mäkko oči.
Okolo kráča hlad
a za ním ide zločin.
No ty im odpúšťaš,
mŕtva len na pol smútku.
Matička, aj mňa spas.
Sprav zo mňa nezabudku.
Chcem srdce na mieru,
o nič viac, o nič menej.
Dať ruku prímeriu,
Matička, v tvojom mene.
Zabili matičku,
Do hrobu ju dali,
Už ju nezobudia
Ani páni králi.
A čo vy páni
S nami vlastne chcete.
Vráťte nám matičku,
Nech je mier
v tomto svete.
A tu jej zhudobnená verzia, šmrcnutá do neofolku, preto ten „kvázi ľudový“ záver, ktorý v zbierke Stratený malý svet nie je
Dnes tu sme, zajtra nemusíme. Tak nejak cítim, že by tu niečo malo zostať a keďže viem, že ma na tejto platforme stále ludia vyhľadávajú, dávam sa sem, v svojej poézii
December si zas Na perie z dažďa privyká. Boh ukryl svoje srdce Do medovníka. A čas je múdry blázon, Čo zobral všetkým kráľom Koruny. Polnočná omša Brnká na struny. Náhle sa vystrie vesmír, Dažďom spútany A siaha do hviezd Roztrasenými prstami. Že vraj som vaše, Teší sa dieťa, Čo v jasliach zohrievajú Kravičky. Anjel ho prikryl, Koledou, tónom z pesničky. Tak [...]
„Pútnička, kam si zmizla?“ „Nepoviem. Odišla som.“ „Prečo?“ „Nechce sa mi tu už byť s vami. Som unavená.“ „Z čoho…“ „Z vás… Ako míňate slová. Ste ako Maruškin otec. Nemajú pre vás cenu.
Mňa to vždy prestáva baviť tam, kde je to... ...
Teda...ty si tu už dávno nebola, ja že ťa to... ...
Celá debata | RSS tejto debaty