5. marca 2010, Prečítané 2 736x, rozpravkarka2
večerná básnička… Chcela by som byť sklo, no som len plastelína, chcela by som byť voda, som podmývaný breh. Chcela by som byť kameň, no som len rozmočená hlina, chcela by som byť tma – som roztopený sneh. Chcela by som byť slávik čo vraví tŕňu: pichaj, môžeš ma bolieť do krvi. Chcela by som byť tichá… A hviezdny prach si do snov […]
Pokračovanie článku
