Mýty všetkých národov sú opradené legendami o zázračných zbraniach. Najtypickejšou ukážkou takejto zbrane je Excalibur, meč legendárneho kráľa Artuša, ktorého vychoval čarodejník Merlin. V skratke si môžeme pripomenúť aj jeho históriu. Meč bol darom jazernej víly pre muža, ktorý sa má stať zjednotiteľom a kráľom Anglicka. Merlin ho zabodol do kameňa. Po celých dvadsať rokov sa ho odtiaľ pokúšali vytiahnuť rôzni rytieri a kniežatá, ale nikomu sa to nepodarilo. Dokázal to až Artuš , v čase, keď mal asi devätnásť rokov. Pre Merlina to bol dôkaz, že práve on sa má stať kráľom Anglicka. So zázračným Excalibrom Artuš obhájil nielen svoje právo na kráľovský trón, ale aj slobodu a nezávislosť mladého Anglického kráľovstva. S podobnými zázračnými zbraňami sa stretávame aj v iných legendách: stačí si spomenúť na zázračnú kušu Viliama Tella, alebo luk Robina Hooda. Pritom neexistujú žiadne archeologické nálezy, ktoré by skutočnú existenciu takýchto zbraní potvrdzovali.
Archeológia kontra rozprávky
V pohnutých dejinách Slovenska by sa iste našlo čosi, z čoho by si mohli vybrať aj Slováci. Stačí načrieť do osudov Veľkej Moravy. Aj my sme mali legendárnych panovníkov, o ktorých sa píše v kronikách: Pribinu, Rastica (Rastislava), Svätopluka… Archeológovia by mohli rozprávať o množstve vzácnych vykopávok, ktoré sa našli z tohto obdobia. Ani jednej z nich sa však nedostalo takej pozornosti, aby sa mohla zapísať do histórie ako legendárny meč kráľa Artuša.
Čo však nespravili archeológovia, to namiesto nich urobila ľudová slovesnosť. Nie sú to iba rozprávky, v ktorých sa to zázračnými zbraňami len tak hemží. O vzácnych vykopávkach, ktoré sa stratili zo zorného uhla archeológie, hovoria aj starší ľudia. Jedným z nich je aj 82-ročný učiteľ dejepisu na dôchodku, Miroslav Pecko zo Žiliny Bánovej. V časoch, keď bol mladý, asi devätnásťročný študent, čo práve išiel maturovať, sa v jeho rodnej obci, konkrétne v lokalite Dúbrava Kalinové konal veľký archeologický výskum. Pán Miroslav sa ho zúčastnil ako dobrovoľný brigádnik. O veľkosti náleziska svedčia záznamy v odbornej literatúre. Archeológovia tu odkryli mohyly s troma pohrebiskami. Dve z nich mali kruhový pôdorys s priemerom 12 metrov. Tretie pohrebisko malo obdĺžnikovitý pôdorys a jeho dĺžka merala viac ako dvadsať metrov. V mohyle 1 boli pozostatky žiarového hrobu s nedohorenými kosťami a uhlíkmi. Pásy prepálenej hliny tvorili štvorec 4×4 metre. V mohyle dva boli pod násypom Zahĺbené do podložia dva kostrové hroby. Steny hrobových jám i kostry boli obložené kôrou. V každom z hrobov bola nádoba zdobená viacnásobnými vlnovkami, železná sekera, nôž, ocieľka, a v prvom hrobe aj kosák a strelky. Tu bol pochovaný muž vysoký 185 cm, orientovaný v smere Z-V. Na okraji hrobov a v ich výplni sa našli nedohorené zvieracie kosti a obilie- pozostatky pohrebných obradov. Podľa slov Miroslava Pecka sa však v mohyle, kde boli pozostatky žiarového hrobu, našiel aj vzácny železný meč s pozlátenou rúčkou, vykladanou drahými kameňmi. Meč svedčil o tom, že muž, ktorého tu pochovali, pochádzal z vyššej spoločenskej vrstvy.
Výskum sa konal v roku 1962 a po 45 rokoch je ťažké určiť, čo je pravda a čo legenda. Vzácne nálezy z Bánovských mohýl sú dnes vystavené na hrade v Strečne, ale meč s pozlátenou rúčkou, vykladanou drahými kameňmi, medzi nimi nie je. Dáva to predpoklad na dve teórie: buď nikdy neexistoval, alebo zmizol- tak ako iné vzácne historické pamiatky. Nad otázkou, či sa takáto archeologická pamiatka našla, sa žilinský archeológovia iba pousmiali: vraj je to iba výmysel starého pána učiteľa. Miroslav Pecko však nehovorí o archeologickom prieskume z roku 1962. Vtedy mal 37 rokov. Hovorí o dobách, keď na odkrytom nálezisku brigádoval ako práve maturujúci študent. Bolo to v časoch pred II. svetovou vojnou. Je teda dosť možné, že vzácny meč, ktorý spomína, odniesli zo sebou ustupujúci Nemci a nachádza sa dnes v súkromných zbierkach v Nemecku.
Kráľovský meč, alebo podvrh?
Zaujímavá je aj otázka, komu by mohol tento meč patriť. Rúčka, vykladaná drahými kameňmi a pozlátenie svedčia o tom, že jeho majiteľ pochádzal z najvyšších vrstiev. Poďme sa teda pozrieť na obdobie, do ktorého je Nález Bánovských mohýl datovaný. Archeológovia ho zaradili na začiatok desiateho storočia, do rokov 900 až 910. V roku 906 sa odohráva pamätná bitka pri Bratislave, od ktorej sa datuje pád Veľkej Moravy. Podľa oficiálnej mienky v nej padli Svätoplukovi synovia Mojmír II. a Svätopluk II. Tak aspoň hovoria učebnice slovenského dejepisu…
(pokračovanie)
rozpravkarka2 Ahoj, Kusi... Možno ...
kusi Celkom zaujímavé veci sa ...
rozpravkarka2 To je pravda, Lasky, ...
Lasky Ani netušíme, čo všetko ...
rozpravkarka2 Akurát som ti písala ...
Celá debata | RSS tejto debaty