Iba tak sneží.
Do bielej chumelice
havrany kreslia čiary krídlami.
Na jednej vločke
spí vyzváňanie z veží.
A zobudí sa,
až keď tma bude
plakať za nami.
Hmla mení tvár a je celkom hustá.
Nahé sny stromov horu krstia.
Bozkávajú jej telo,
až je jej zasneženo a bielo.
Tu niekde sa vraj túlal Popolvár.
Mal tvoje oči, v nich pečať snov a samoty.
A šepkal do tmy tie isté slová ako ty:
pre nás dvoch je aj smútok dar…
mito Vyskoušej, Pohádko, mělo ...
rozpravkarka2 Idem to vyskúšať. ...
mito Pohádko:-)))) Tak pelešit, ...
rozpravkarka2 Však my by sme to ...
rozpravkarka2 Tak aby si vedel, ...
Celá debata | RSS tejto debaty