Rozprávkarka2

Holuby. Plno holubov so smaragdovým perím na bruchu.

Vo vzduchu cítiť čokoládu.

Za bicyklom vejú ohnivočervené vlasy.

Iné, tmavoplavé, plávajú nad popukanou cestou.

Koruny topolov chytajú v nebi anjelov z krídla.

Proti mne kráča muž v modrých teniskách

a s bielym motýlikom pod krkom.

Ženy sú vyzývavo biele, slnko ich vyzlieka zo zimy,

láska sa s perleťou ich pleti.

Bronzové strechy veží kreslia prstom svojich hrotov

na akvamarínové plátno oblohy.

Pod lampou zaspal čas, nezobúdza sa ani na štekanie psov.

Rieka si myslí o mne svoje, strieborno sa usmieva.

Bolia ma nohy z nerozchodených topánok.

Pred pluzgierom ma zachráni rýchloplast z najbližšej lekárne.

Napokon aj tak všetko skončí v kráľovstve jednoeurových drobností.

Kúpim si gelové pero,

v cukrárni napíšem na toaletný papier túto báseň.

Už dávno mi nebolo tak dobre, ako dnes…

:-)))

Túlala som sa po jednom slovenskom meste.

Môžete hádať, ktoré to je. Indície sú v básni.

a. vo vdzuchu cítiť čokoládu

b. bronzové strechy veží