Rozprávkarka2

V mojich hĺbkach je požehnanie aj prekliatie. Som nevyspytateľná. Ukrývam v sebe tajomstvo múdrych žien aj nedotknutosť neskúsených dievčat. Nehu ranného prebudenia aj vášeň polnoci.

Som tvoja studňa.

Určená pre tvoj smäd.

Pútnik, ty, čo si na cestách, ty, ktorý nosíš v pätách prach vzdialených svetov. Ty, čo máš nohy zamazané od blata a od krvi. Ty, čo máš vlasy zlepené od potu. Na tvári šmuhy po špine. Ty, čo vieš, ako sa spí na kameňoch. Ako sa prikrýva nebom. Ty, čo si bol kameňovaný davom, aj velebený láskou. Ty, čo sa neusmievaš. Ty, ktorý plačeš do seba.

Som tu, pre teba.

Poď, keď si unavený. Môžeš sa zo mňa napiť.

    x   x   x

Studňa mlčí a čaká. Pútnik pristúpi bližšie. Zohne sa nad ňu a pozerá sa na jej hladinu, ako do zrkadla. Díva sa sám na seba. Cíti mučivý smäd…

Ale iný smäd, ako si myslí studňa. Smäd po čistote.

Nenapije sa. Umyje si tvár, vlasy, aj nohy umazané od krvi a blata.

Potom si sadne na zem ku studni, oprie sa chrbtom o jej múr – a tak spí… Na tvár mu svieti slnko.

:-))

A ja som po celom dni veru unavená, ale tak príjemne, pracovala som na Rozprávkach z blogu, nooo, niektoré rozprávky sa tam akosi koncepčne nehodia, tak ich dávam sem…