Rozprávkarka2

Dnes v noci som mala zvláštny sen. Bola som na palube lietadla s nejakým vysokým predstaviteľom štátnej moci – a veľmi som naňho naliehala, aby z neho vystúpil…

Celé doobedie som na ten sen myslela a v duchu som sa smiala, že príliš čítam články o politikoch, potom ma strašia aj vo sne. Teraz som si prezrela správy na zoznam.sk – a prvé, čo mi udrelo do očí, bola správa o havárii lietadla poľského prezidenta. Vraj nikto z tých, čo na ňom boli, neprežil. Zoznam.sk uvádza aj mená tých, čo boli na palube lietadla:

SMOLENSK – Vo Smolensku na západe Ruska sa dnes zrútilo lietadlo s poľským prezidentom Lechom Kaczyńským na palube. Nehodu vládneho špeciálu podľa ruských úradov nikto zo 132 cestujúcich neprežil.

Lech Kaczyński, prezident Poľska
Maria Kaczyńská, prvá dáma Poľska
Ryszard Kaczorowski, bývalý poľský prezident v exile
Krzysztof Putra, miestopredseda hornej komory poľského parlamentu za Právo a spravodlivosť
Jerzy Szmajdziński, miestopredseda hornej komory poľského parlamentu za Zväz demokratickej ľavice, kandidát tejto strany na prezidenta
Krystyna Bochenková, miestopredsedkyňa Senátu
Jerzy Bahr, poľský veľvyslanec v Rusku
Wladyslaw Stasiak, šéf prezidentskej kancelárie
Jacek Sasin, zástupca šéfa prezidentskej kancelárie
Pawel Wypych, štátny tajomník prezidentskej kancelárie
Mariusz Handzlik, námestník štátneho tajomníka prezidentskej kancelárie
12 poslancov, medzi nimi napríklad: Leszek Deptula (Poľská ľudová strana), Gražyna Gensická (Právo a spravodlivosť), Grzegorz Dolniak (Občianska platforma), Przemyslaw Gosiewski (Právo a spravodlivosť), Sebastian Karpiniuk (Občianska platforma), Izabela Jarugová-Nowacká (Ľavica), Zbigniew Wasserman (Právo a spravodlivosť)
senátori: Janina Fetlińská (Právo a spravodlivosť), Stanislaw Zajonc (Právo a spravodlivosť)
šéf Úradu národnej bezpečnosti Aleksander Szczyglo
náčelník generálneho štábu Franciszek Gongor
Andrzej Przewoźnik, sekretár Rady na ochranu pamiatky bojov a utrpenia
Janusz Kochanowski, ombudsman
Slawomir Skrzypek, guvernér Poľskej národní banky
Janusz Kurtyka, riaditeľ Inštitútu národnej pamäti
Andrzej Kremer, námestník ministra zahraničí
Tadeusz Ploski, vojenský biskup
Piotr Nurowski, predseda Poľského olympijského výboru
veliteľ vzdušných síl Andrzej Blasik
veliteľ pozemných síl Tadeusz Buk
veliteľ vojenského námorníctva Andrzej Karweta…

17: 00 – Životopis poľského prezidenta:

Lech Kaczynski sa narodil 18. júna 1949 vo Varšave v rodine dôstojníka, účastníka Varšavského povstania počas druhej svetovej vojny. Matka bola filologička, členka Poľskej akadémie vied. Vysokoškolské štúdiá ukončil na právnickej fakulte univerzity v hlavnom meste, neskôr prešiel do Sopotu na Gdanskú univerzitu. Doktorát z práva obhájil v roku 1980 a  habilitoval sa o desať rokov neskôr. Politickú kariéru začal Kaczynski odbornou spoluprácou s Výborom obrany robotníkov v roku 1977, o  rok neskôr so slobodnými odbormi v lodeniciach. V auguste 1980 pôsobil ako poradca gdanského štrajkového výboru a následne sa stal delegátom 1. celoštátneho zjazdu Solidarity. Počas stanného práva v krajine bol niekoľko mesiacov v rokoch 1981-1982 internovaný. Po odchode Lecha Walesu do vrcholovej politiky štátu sa stal Kaczynski spolupredsedom odborového hnutia a od roku 1988 poradcom prezidenta Poľska v občianskom výbore pri jeho kancelárii.      

V parlamentných voľbách v roku 1989 získal kreslo senátora, v roku 1991 bol niekoľko mesiacov šéfom Úradu národnej bezpečnosti. Z kancelárie prezidenta Walesu odišiel po  vzájomnom konflikte. Od roku 1992 do roku 1995 bol predsedom poľského najvyššieho kontrolného domu. Na úrad prezidenta kandidoval po prvý raz v  roku 1995. V júni 2000 sa Lech Kaczynski stal ministrom spravodlivosti v kabinete Jerzyho Buzeka. Spolu s bratom, dvojčaťom Jaroslawom založil v roku 2001 novú pravicovú politickú stranu Právo a  spravodlivosť, od jesene bol opäť členom parlamentu. Na jeseň 2002 vyhral voľby o primátorské kreslo v hlavnom meste Varšave, úrad zložil pred začiatkom funkčného obdobia hlavy štátu. Zložením prísahy na  pôde varšavského parlamentu 23. decembra 2005 sa Lech Kaczynski stal tretím demokraticky zvoleným prezidentom Poľska po spoločenských zmenách v krajine po Lechovi Walesovi a svojom predchodcovi Aleksandrovi Kwasniewskom. Manželka poľského prezidenta Maria Kaczynska bola ekonómka, mali spolu dcéru Máriu a syna Petra.       

Najvyšší predstaviteľ Poľskej republiky – prezident Lech Kaczynski s manželkou Mariou navštívil od svojho zvolenia dvakrát Slovenskú republiku – v  marci 2006 a v decembri 2007. V Poľsku sa uskutočnia medzi 19. septembrom a 3. októbrom tohto roku prezidentské voľby. Lech Kaczynski, mal svoje rozhodnutie, či sa o funkciu bude znova uchádzať, oznámiť až  koncom apríla.

zdroj: www.aktuality.sk

Aktualizácia o 17:25 – časový sled katastrofy

8: 56 hod – letecká katastrofa pri ruskom meste SMOLENSK.  V lietadle, ktoré práve zhavarovalo, bola elita poľského politického života na čele s prezidentom Lechom Kasczynskim a jeho manželkou.

9: 26 – prvá správa o katastrofe. Podľa nej lietadlo spadlo po štvrtom pokuse o pristátie cca 2 km od letiska.  Pilot predtým dostal informácie, že môže pristáť v Minsku alebo Moskve, no napriek tomu sa rozhodol pre SMOLENSK. Podľa agentúry Interfax bolo smolenské letisko Severnyj pre hmlu uzavreté a pilot poľského lietadla dostal pokyn, aby pristál v Minsku alebo v Moskve. Nakoniec sa rozhodol pristáť podľa pôvodného plánu v Smolensku. Údajne pri štvrtom pokuse o pristátie lietadlo havarovalo. Podľa poľského ministerstva zahraničia sa vládne lietadlo Tupolev 154 pri pristávaní zachytilo o stromy. „Stroj spadol a začal horieť,“ povedal hovorca ministerstva Piotr Paszkowski. Lietadlo bolo podľa neho značne zničené, ale podarilo sa ho uhasiť a na miesto dorazili záchranné tímy. Paszkowski o nešťastí informoval ďalších najvyšších poľských predstaviteľov.

Od 9:26 do 10:04 hod – na miesto tragedie prichádza asi 100 záchranárov a 50 kusov techniky. Ruské úrady zriadili horkú linku pre príbuzných obetí.

10:04 našli čiernu skrinku z lietadla. Na miesto nešťastia sa na pokyn ruského prezidenta Dmitrija Medveděva vypravil minister pre mimoriadne situácie Sergej Šojgu. Na pokyn Kremľa začne havariu vyšetrovať vládna komisia, vedená premiérom Vladimírom Putinom.  Chystá sa tam aj poľský premier Donald Tusk.

Aktualizácia o 17:45 – Poliaci vyhlásili štátny smútok

Vo Varšave mimoriadne zasadla poľská vláda, počas ktorej mal polský premiér Donald Tusk emotívny prejav, na ktorom vyhlásil, že je to najtragickejšia udalosť v povojnových dejinách Poľska. Zároveň bol vyhlásený aj štátny smútok, v nedeľu si Poľsko uctí obete havarie dvoma minutami ticha. Do Poľska prichádzajú kondolencie zo zahraničia, napr. britský premier Gordon Brown, francouzský prezident Nicolas Sarkozy, alebo nemecká kancléřka Angela Merkelová.

Počas dňa odzneli viaceré informácie o počte obetí, jednou z prvých bolo číslo 132. V diplňujúcich informáciach je spresnené, že na palubu cestovalo 97 ľuďí, včítane posádky. Poľskú delegáciu tvorilo 88 ľudí.

zdroj: http://www.lidovky.cz/na-misto-tragedie-leti-putin-tusk-i-kaczy-skeho-bratr-p0f-/ln_zahranici.asp?c=A100410_093057_ln_zahranici_mev

Aktualizácia 11.4.2010 o 9:33 hod: ,,je to aj naša tragédia“ – myslia si severoslovenskí murári…

Osud Poľska sa vždy tak trochu dotýkal ľudí, žijúcich na severnej hranici Slovenska. Veď sme istý čas mali aj spoločné dejiny. Po páde Veľkej Moravy pripadli tunajšie územia poľskému kniežaciemu rodu Piastovcov,  až kým ho kráľ Boleslav II. Chrabrý ,,neprepustil“ uhorskému kráľovstvu. Spätosť tunajších ľudí s Poliakmi a ich históriou však pretrvala ďalej, dá sa povedať, že až do súčasnosti. Nie je to vidieť iba na príbuzenských zväzkoch, kde manželské páry často krát tvoria príslušníci oboch národov, ale aj v častých cestách na druhú stranu hraníc. Preto sa tragédia poľského národa stala aj tragédiou severných Slovákov. Ich prvé reakcie boli rovnako spontánne, prekvapené a smutné, ako reakcie Poliakov.

Správa zastihla aj partiu murárov, ktorí pracovali na stavbe rodinného domu v Žiline:

,,Budeme držať smútok spolu s Poliakmi.“ povedal ich predák,  Ľubo M. , rodák z Oravy. ,,Chodievam do Poľska pravidelne nakupovať stavebný materiál, mám tam veľa priateľov a som u nich ako doma.“

Zvesť o smrti poľského prezidenta Lecha Kaczynskeho prerušila ich práce. Stoja v hlúčiku pred stavbou a rozprávajú sa. Svedčí to o tom, akú dôležitosť dávajú tejto správe. Oravskí murári sú ,,tvrdí  makáči“, nepoznajú piatok -sviatok, pracujú aj cez víkendy, od pol siedmej rána, až do zotmenia, majú len jednu obednú prestávku a prácu pustia z rúk až vtedy, keď je hotová. To, že ju  prerušili, ukazuje, že si ctia smútok svojich poľských bratov a chcú sa k nemu pripojiť.