Rozprávkarka2

predchádzajúca časť

Mnohí z tých, čo emigrovali do zahraničia, tam išli naplniť svoj sen. Mal ho aj osemnásť ročný Ivan, ktorý odišiel zo ,,starej vlasti“ v roku 1968 spolu so svojim bratom a jeho manželkou Mariškou (písala som o nej v druhej časti pod názvom berwynská hriešna panička). Ivan bol čerstvo po maturite a v hlave mal plno dobrodružných románov, ktoré rád čítaval. Ešte pár rokov dozadu sa hrával so svojou mladšou sestrou na Indiánov a chcel byť ako Winetu. Nečudo, že mal špeciálny sen. Sníval o putovaní Amerikou, počas ktorej zažije plno dobrodružstiev.

Do Berwynu sa dostal po dvojročnom pobyte v záchytnom emigrantskom tábore vo Viedni. Mal šťastie, že sem doputoval ako súčasť rodinného celku – so svojim bratom a švagrinou. Mladá trojica okamžite získala pozornosť nepísaného kráľa slovenskej komúny – Šustra. Postaral sa im o prácu aj o bývanie. Ubytovali sa v neveľkom domčeku v tichej ulici. Ivanov brat si čoskoro našiel k hlavnému zamestnaniu vedľajšie, aby mohol platiť hypotéku na dom.  Stal sa vedúcim smeny v tlačiarniach, kde tlačili Plawboya.

Aj Ivan tu mohol získať slušne platenú prácu, on sa však rozhodol naplniť svoj mladícky sen. Rozlúčil sa s bratom a vydal sa na putovanie Amerikou. Vďaka príležitostným brigádam sa mu podarilo našetriť na staršie auto. Na ňom doputoval až do Kalifornie. Tu mu došli úspory a zostal odkázaný na to, čo mal. Nebolo toho veľa: mladosť a zdravé ruky. Prvé týždne v Kalifornii boli ťažké. Nemal kde spávať a tak si našiel naozaj zvláštne ubytovanie – vo veľkom odpadkovom kontajneri.

,,Nepredstavuj si odpadkový kontajner, aké bývajú u nás,“ hovoril mi s úsmevom, keď mi rozprával svoj životný príbeh. ,,Toto bol veľký, priemyselný, predtým patril nejakej fabrike. Vyhodili ho na okraj pláže. Vyčistil som ho, vyumýval, zohnal si matrac – a tak som spával.“

Kým v noci prespával v kontajneri, cez deň sa túlal po pláži. Snažil sa nájsť si prácu. Na istý čas sa mu podarilo zamestnať na benzínovej pumpe. Ale netrvalo to dlho – a zas bol bez práce. Boli dni, keď si zúfal. Nemal čo jesť. Preto zbieral odpadky na pláži. Všimla si ho pritom staršia ale zachovalá žena, mohla mať niečo cez päťdesiatku. Ponúkla mu zvláštne zamestnanie – aby jej robil spoločníka. Mladý a neskúsený Ivan nevedel, čo sa pod týmto pojmom skrýva. Bol však nadšený, že sa naňho konečne usmialo šťastie a ponuku prijal.

Často písal svojmu bratovi do Berwynu, ako sa má dobre a ako sa mu darí. Nezabudol sa pochváliť ani svojej mladšej sestre, čo zostala na Slovensku. Pravda však čoskoro vyšla najavo. Ivan sa stal džigolom. Robil spoločnosť svojej ,,dáme“ nielen na pláži, ale aj doma, najmä v noci.

Po čase si Američanka vystriehla ďalšieho, mladšieho, a Ivana odporučila svojej priateľke. Tá sa už za ním na pláži dlhšie pozerala. Bola o čosi mladšia, štyridsiatnička, vydatá, ale jej manžel bol ako obchodník stále na cestách. Ivan si už predtým všimol jej záujem. Keďže však bol ,,platený“ spoločník, snažil sa obmedzovať styky s inými ženami. A pritom táto sa mu páčila, aj keď bola od neho o dvadsať rokov staršia. Teraz už mal voľné ruky. Prežil s Pamelou búrlivý a vášnivý vzťah. Nevadilo mu, že je staršia.

,,Bola to krásna žena,“ spomína na ňu s úsmevom. ,,Udržiavaná, s pevným telom, pravidelne chodila na kozmetiku, do fitneska, výborne sa obliekala, no, niekedy vyzerala lepšie ako dvadsiatky, čo sa promenádovali na pláži. Navyše sršala humorom a bola inteligentná.“

,,A čo jej manžel?“ spýtala som sa ho.

,,Vedel o nás, no keďže bol stále na cestách, doprial svojej žene spoločníka. Jediné, s čím nesúhlasil, bol rozvod.“

V tomto zvláštnom trojuholníku žil Ivan skoro sedem rokov. Možno by s Pamelou zostal navždy, no tá sa raz lepšie zadívala do zrkadla a zistila, že čas jej vyrýva do tváre vrásky, ktoré nedokáže zmazať žiaden pílingový krém či drahá kozmetika. Ivan mal tú smolu, že stál v tú chvíľu vedľa nej. Jeho mladosť a vitalita ešte viacej podčiarkla vekový rozdiel medzi nimi. Preto sa s ním Pamela dojemne rozlúčila. Za skvelé služby spoločníka mu vypísala tučný šek a darovala mu miesto starého auta nové.

O mesiac neskôr si našla druhého, o desať rokov staršieho spoločníka a s Ivanom sa navždy rozlúčila. Chcela ho odporučiť svojej ďalšej priateľke, jemu sa však zunovali kalifornské pláže. Rozhodol sa vrátiť do Berwynu, k bratovi. Žil s ním ďalších päť rokov, kým sa neosamostatnil a nenašiel si vekom seberovnú partnerku. Prezývka ,,Džigolo z kalifornských pláží“ mu však už ostala navždy.