Zostaňme ešte chvíľu pri arabskom cestovateľovi Ali Masc Údim, ktorý v svojej Knihe o cestách a kráľovstvách podal cenné informácie o krajoch Slovanov. Sú dosť podrobné, čo znamená, že na svojich cestopisných výpravách musel stráviť niekoľko rokov. V roku 950, kedy svoju knihu písal, neexistovali iné dopravné prostriedky, ako kone a vozy. Nemohol počítať s tým, že sa po mesiaci, či dvoch vráti domov. Pri takom rozsiahlom území, aké opisuje, musel cestovať celé roky.
Vrátme sa však k pomenovaniu Glovači. Bolo by zaujímavé vedieť, akou dedukciou vyvodili toto meno z pomenovania Manábin historici. Podobných ,,arabských“ názvov je v knihe Ali mas Údiho viac. Napríklad vo Valinaloch sú zašifrovaní Volynčania, v Chuššašoch Kašubčania. Glowači, Glováci znie veľmi podobne ako Slováci – ale nejde o ten istý rod.
Správa Ali mas Údiho skrýva ešte jednu, ďaleko závažnejšiu skutočnosť. Ratibir je tam označený slovom kráľ. To znamená, že Slovensko – minimálne jeho sever – malo v desiatom storočí svojho kráľa. Tým pádom museli byť Glowači centrálnym rodom aj v Silenii, postavení nad Slazkov, Slazanov, Oravcov. Z ich rodu totiž pochádzal panovník, čo vládol celej Silenii.
Je na hanbu slovenskej histórii, že takéhoto vládcu ponechala poľským, resp. sliezskym dejinám. Keď si však vezmeme, že sa celé desaťročia venovala výskumu lokalizácii juhoslovenských centier Veľkej Moravy, najmä Nitry, tak sa tomu ani nemôžeme čudovať. Systematický archeologický výskum totiž na severné ( aj východné) Slovensko akosi pozabudol. Dôležitosť pripisuje len dobovým správam o Veľkej Morave a jej panovníkoch. Všetky ostatné správy, pochádzajúce z pera nebyzantských a nefranských kronikárov, obchádza, považuje ich za nevieryhodné. Lenže kronikári ako Kosmas boli priamymi účastníkmi niektorých udalostí, videli ich na vlastné oči, zažili ich na vlastnej koži. Kosmas sa narodil v desiatom storočí, preto sú jeho opisy autentické. Podobne je na tom aj biskup Thietmar z Merseburgu, Kosmasov učiteľ.
Smutné je aj to, že okrem úzkeho kruhu nadšencov ani nepoznáme mená slovanských rodov, čo žili na Slovensku. Všetky globálne zahrňujeme pod názov Slovieni alebo Moravania. Pritom prinajmenšom ďalšie dva sú zaznamenané v dobových kronikách – Silenci/Selenci a Glowači, Glováci. V slovenskej wikipedii niet po nich ani stopy.
Inak sa k svojej slovanskej minulosti postavili v Čechách a Poľsku. Mená slovanských miestnych rodov sú tu známe a overené.
Česi – Sedličané, Lučané, Dečané, Litoměřici, Lemúzi, Pšované, Dudlebci, Čechové
Poliaci – Glopianie, Wieluncanie, Wegrzy, Wislanie, Luzyčanie, Opolanie, Goleszyce, Biezunczanie.
Bolo by načase, aby sme začali objavovať aj tie oblasti našich dejín, ktoré zostali v tieni Veľkej Moravy . Veď našu staroslovanskú históriu nepísala len Svätopluková ríša. Prinajmenšom územia dnešného Žilinského samosprávneho kraja mali svoj vlastný dejinný priebeh. Ani tvrdenia, že boli súčasťou Poľska, nie sú celkom pravdivé. Silénia bola prinajmenšom do nástupu Meška I. ( poľského panovníka z rodu Piastovcov), samostatným územným útvarom, konštituovaným ako kniežatstvo, so svojou vlastnou správou a vlastným vladárskym rodom.
V skratke si teda zhrňme všetko, čo sme povedali v minulých dieloch: Ratiborovo kniežatstvo sa rozprestieralo na území troch dnešných štátov: severozápaného Slovenska (Žilinský samosprávny kraj, ale aj časť Trenčianskeho), severnej Moravy (Olomoucky a Moravsko-sliezsky kraj) a južného Poľska (Malopolskie, Slazskie, Podtatranskie wojevodztwo). Sformovalo sa po územných bojoch s Poľanmi a Pomoranmi, ktorí vytlačili Seléncov z Veľkopolska smerom na juh. Počas svojej existencie Silénia bojovala proti Čechom, ale aj Moravanom, ktorí ju na istý čas anektovali. Po Svätoplukovej smrti sa však znovu osamostatnila a bola nezávislá až kým sa v Poľsku neujal moci kniežací rod Piastovcov. Ten napokon pripojil Sileniu k svojej dŕžave (okrem časti v Moravsko-sliezsku, tá pripadla Čechom).
Seléncov neskôr historia stotožnila s Vislanmi, obývajúcimi rozsiahle územia Krakowska. Zo slovenskej histórie sa stratili, pretože začali splývať s historiou Poľska. Nevytratili sa však z pamäti zeme. Naša krajina až dodnes nesie v geografických názvoch meno tohto starobylého národa.
Selénci po sebe zanechali stopy, ktoré sú omnoho výraznejšie, ako zápisy v starých kronikách. Svojim spôsobom žijú medzi nami až dodnes. Nepostihla ich totiž asimilácia s neslovanským etnikom, ako to bolo u Moravanov (Uhri), alebo Čechov (Germáni). K ,,miešaniu“ krvi došlo len v rámci pribuzných rodov a kmeňov. Možno aj preto na Považí, Púchovsku, Bytčiansku, ale aj na Kysuciach a Orave ešte stále stretnete určitý tip ľudí: vysokých, s jemnou, šľachovitou stavbou tela, s mäkkými, splývavými prirodzene plavými vlasmi a svetlou pokožkou. (o takom tipe píše aj Ján Hollý v svojich Selankach… pozoruhodné, že použil tento názov, ktorý sa mylne interpretuje ako Spievanky.)
Pri spätnom pohľade do zrkadla dejín cítim úctu ku kmeňu, ktorý pretrval všetky búrky dejinných epoch a môže sa počítať medzi najstaršie na Slovensku.
Mimoriadne zaujímavá je táto mapa z desiateho storočia. Má zvláštny osud. Pôvodne vznikla už v treťom storočí, preto sú tam rímske označenia Slovanov (Venedi). Stratila sa a našli ju až v desiatom storočí, kedy ju prekreslili, vtedy však do nej už zakreslili aj nové geografické názvy. Všimnite si červenú šípku na spodnom páse. Nad Venedmi sú zakreslení Selenci, pozdĺž rieky, ktorá sa napája na väčší tok. Žeby to bol Váh s Dunajom? Ďalšou zaujímavosťou sú zakreslené opevnenia a hradiská na slovanskom území, dôkaz toho, že tu prebiehal vyspelý hospodársky život. Hradiská vytvorili základ budúcich miest a stali sa prirodzenými centrami politickej moci.
pokračovanie
Použitá literatúra:
Kosmas: kronika Česká, Gall Anonym: Kronika poľských vojvodcov a kráľov, Anonym: Kronika anonymného notára kráľa Belu, Pramene k dejinám Slovenska, II. diel – Slovensko očami cudzincov, P.G. Dobiš – Od praveku po pád Veľkej Moravy, Miroslav Pecko – Obec Bánova.
Ilustrácia:
Stredoveký bojovník. Asi takto vyzerali muži, ktorí v desiatom storočí žili na území severného Slovenska…
rozpravkarka2 Kussik, ale však ...
kusi Zuzka ...asi som typický ...
rozpravkarka2 Kussik, jaj, no, to ...
kusi Zuzka keď sú Biely Chorváti ...
rozpravkarka2 A inak, ešte jedna ...
Celá debata | RSS tejto debaty