Rozprávkarka2

No, čo v takomto počasí? Len sa niečím dobrým zohriať. Prípadne sa hrabať v starých papieroch a hľadať v nich ešte staršie príbehy. Jeden som našla, na čítanie a snáď aj na zahriatie…

Podľa povesti sa Slováci naučili pálenku páliť iba omylom. Keď totiž Boh rozdeľoval zem medzi národy, Slovákom sa neušlo nič, len malá hornatá krajina. Vôbec sa im to nepáčilo. Túžili po šírej rovine, kde by nemuseli hnať voly do kopca. Preto sa najstarší z nich vybral za Otcom Stvoriteľom a poprosil ho:

    „Udeľ nám, pane, inú krajinu. V tej, ktorú si nám dal,  rodia sa iba plánky, jablká a hrušky.“

     Boh Stvoriteľ mu povedal:

     „Do prachu tejto krajiny som ťa dal, z jej prachu ťa aj vezmem. Pozbieraj všetky jablká a hrušky, čo popadali na zem, poukladaj ich do sudov a sudy prines sem.“

     Starešina ho poslúchol. Zbieral od jari až do jesene, a stále mal čo zbierať. Po čase bolo ovocia viac než dosť. Starešina sa zamyslel:

     ,,Musím s ním niečo spraviť…“

     Vysypal ovocie do veľkého kotla, dal ho na oheň a začal páliť. Na jeho prekvapenie sa jablká a hrušky premenili na ostrú, lahodne voniacu tekutinu. Keď ju ochutnal, hneď sa mu videlo všetko krajšie: ba aj tie strmé kopce naokolo. Nabral si znovu do drevenej lyžice a s chuťou sa napil. Do žíl mu vtiekla nepoznaná sila.

     „Bratia!“ zvolal na svojich spolurodákov. „Už viem, prečo nám Boh dal túto krajinu. V ovocí, ktoré sa tu rodí, je skrytá taká tekutina, akú nenájdete nikde inde na svete. Priezračná ako rieka a silná ako hrom. Keď sa jej napijeme, poorieme aj tú najstrmšiu horu na svete. S tou tekutinou vytlčieme z kopcov takú úrodu, akú by nám nedala ani najširšia rovina.“

     Odvtedy Slováci poctivo pália pálenku. Po prvom poháriku sa im nič nezdá nemožné. Poorú aj tú najstrmšiu roľu. Po druhom poháriku  hovoria, že Slovensko je najkrajšia krajina na svete. Po treťom poháriku ďakujú Bohu za to, že každé ovocie raz zhnije. Pri štvrtom poháriku sa im zdá pálenka nekonečná ako rieka. Po piatom poháriku sa do nich leje hrom, ktorý ich zloží na zem. To preto, aby si zapamätali, čo im Boh pri rozdeľovaní sveta povedal:

      „Do prachu tejto krajiny som ťa dal a z jej prachu ťa aj vezmem…“

                                                                               ———–

     Najlepšiu aj tak pálil môj svokor, veľký huncút, takú vzácnu, desaťročnú zakopal do záhrady, vraj nájdi si ju…