Rozprávkarka2

Našla som si vo FB odkaz: vraj istý priateľ si ma chce pripojiť virtuálnou šnúrkou k sebe… Stanem sa tak ohnivkom neviditeľnej reťaze, čo spája ľudí v boji proti rakovine a podporuje jej výskum. Zvyčajne aplikácie rôzneho druhu ignorujem, no túto som si odťukla. A pozvanie svojho priateľa som prijala.

Áno, chcem patriť medzi tých, čo bojujú proti rakovine.

Čo podporujú jej výskum.

Poznám ju totiž a viem, čo je zač.

Je to hnusná náštevníčka, zákerná… Keď raz zaklope na vaše dvere, je zle. Nedá sa jej neotvoriť. Pozná x spôsobov, ako sa dostať dnu. Prejde cez kľúčovú či cez myšaciu dierku – a zrazu je vašou každodennou spoločníčkou, čoraz dotieravejšou, čoraz náročnejšou. Berie vám silu, chuť do života, energiu.

Niekedy o nej vôbec neviete. Je zašitá kdesi v kúte a tvári sa, že tam vôbec nie je. Zbadáte ju, až keď je neskoro…

Stretla som sa s ňou párkrát. Vzala mi dvoch strýkov. Bratrancov. Známych. Kolegyne.

Dlho som ju považovala za chorobu, ktorá sa nedá poraziť. Až jeden priateľ – zaťal sa, a nedal sa. Keď mu tú pliagu diagnostikovali, neklesol na duchu. Len spravil všetko, čo musel. Zmenil životosprávu, každodenný režim – a ešte stále je tu. Úspešný podnikateľ, ktorý tej hnusobe ukázal dlhý nos.

Chcem bojovať proti nej. Chcem sa stať súčasťou reťaze, ktorá sa ju snaží spútať. Nejako sa jej raz musí  ľudstvo zbaviť, aj keď to vôbec nebude ľahké!