Predchádzajúca časť

Spracovávanie biblických príbehov vždy prináša so sebou problém: ako k nim pristupovať. Samozrejme, že prístup veriacich, pre ktorých je Biblia Písmo sväté  je iný, ako  pre ,,neveriacich“ (tento pojem nemám rada, každý v niečo verí, ale v kresťanskej terminológii je zaužívaný, preto ho používam), alebo pre ,,hľadačov“ (tento pojem mi je pre zmenu bližší, aj keď nemusí vždy zahŕňať len hľadačov Božích, ale aj iných právd).  

Starozákonné príbehy majú však aj inú rovinu, nielen teologickú a náboženskú. Je to rovina historickej hodnovernosti a pravdivosti, ako aj istej mytologizácie. Ak si teda odmyslíme náboženské pozadie, celkom oprávnená je aj otázka, ktorú si v knihe ,,Čo rozprávali proroci“ položil skvelý poľský spisovateľ a historik, Zenon Kosidowski: prečo sa niektoré príbehy v Starom zákone vôbec ocitli, a nájdeme ich (možno v inej podobe) aj v iných starovekých spisoch?

Na druhú časť otázky je jednoznačná odpoveď: áno.

Typickým príkladom toho je legenda, obľúbená a rozšírená napr. Egypte, ale aj v Mezopotámii, o chlapcovi, ktorého priniesla rieka v prútenom košíku a ktorého zachránila kráľovská dcéra. Zápisky takéhoto typu sa našli napr. na egyptských papyrusoch a ich vedecká analýza dokázala, že sú staršieho dáta, než prvé písomné spracovanie Pentateuchu. Z toho vyplýva, že úzka kňažská vrstva hebrejských pisateľov, čo vytvárala Pentateuch, prevzala starú egyptskú legendu a prispôsobila ju svojim podmienkam.

Preto je namieste pochybnosť, či sa jedná o mýtus, alebo historicky doložiteľnú udalosť. Budeme sa tomu venovať neskôr, teraz sa však pozrime na Abrahámovho syna a nástupcu, Izáka.

Zázračný pôrod vo vysokom veku

Príbeh Izákovho narodenia je všeobecne známy. Abrahám dlho nemal legitímneho potomka, pretože jeho žena Sára bola neplodná.  Mal síce iného syna, Izmaela, ktorého mu porodila Hagar, ale bol to syn otrokyne, Egypťanky. Vo vtedajšom kultúrnom okruhu, kde Abrahám žil a pohyboval sa (Mezopotamia), bol všeobecne rozšírený zvyk, že ak bola žena neplodná, mohla za svojho prijať syna otrokyne a to tak, že otrokyňa počala (bola oplodnená mužom) aj rodila na jej kolenách. Nuž tento zvyk sa ocitol aj v Starom zákone. Potom sa však stalo čosi, čo Biblia považuje za zázrak a nad čím si mnohí vedci lámu hlavu: Sára, Abrahámova žena, porodila vo vysokom veku, keď sa už sama považovala za ,,vyschnutú“ a neschopnú darovať nový život.

Postava Sáry je vôbec veľmi tajomná. V Egypte, kam Abrahámova rodina prišla po dlhom putovaní, ju Abrahám vyhlásil za svoju sestru a tak ju poslal faraónovi.

A na svete je rébus:

Klamal Abrahám, alebo bolo na jeho tvrdení niečo pravdy?

V tomto prípade si myslím, že sa odvolal na príbuzenské zväzky svojej rodiny. Aj iné texty Starého zákona dokazujú, že v Abrahámovom rode prichádzalo k pokrvným zväzkom. Navyše si treba uvedomiť ešte jednu skutočnosť. Starý svet Mezopotámie nepoznal inštitút manželstva tak, ako ho poznáme dnes. Mnohoženstvo bolo samozrejmosťou: príkladom toho je napríklad Jakub, ktorý mal až štyri ženy.  Zákon znel inak:  neženiť sa s cudzinkami. Je teda dosť pravdepodobné, že Sára mohla byť dcérou niektorej zo žien Abrahámovho otca a tak nevlastnou Abrahámovou sestrou.

Netvrdím, že je to pravda, deje sú už natoľko vzdialené, že sa to nedá dokázať. Je to len môj predpoklad.

V každom prípade musela byť Sára nezvyčajná žena, keď jej krása aj v staršom veku zaujala faraóna. Koniec-koncov, také ženy sa vyskytujú aj dnes. Aj po päťdesiatke vyzerajú mladistvo a ak sa o seba starajú, môžu sa vyrovnať aj o pár desaťročí mladším kráskam.

Čo však so Sáriným neskorým pôrodom?

Vo wikipedii je zaujímavá zmienka.

,, Sumeri boli pravdepodobne prvými ľuďmi, ktorí zostavili kalendár. Mal 12 lunárnych mesiacov. Deň sa začínal pri západe Slnka a mal 12 hodín.“

Počula som aj taký výklad, že dnešný  rok by sa vtedy vyrovnal polroku. V tom prípade by Sárino počatie pripadlo na koniec jej plodného obdobia a záhada jej zázračného pôrodu (podľa niektorých teológov okolo 80-tky), by bola vyriešená. Inak povedané, aj dnes sa nájdu rodičky, čo porodia vo vyššom veku 40 až 50 rokov.

Znovu: nechcem toto tvrdenie vydávať a priori za svoje, je iba jednou z téz, ktoré som počula. Myslím, že je na samotnom čitateľovi, čo si vyberie.

Vidím ,,zázrak“ inde: v súdržnosti a jednote, ktorá vládla medzi Abrahámom a Sárou napriek všetkému, čo ich stretlo. Veľkým problémom bola napríklad Hagar, lebo mohla Sáru a jej syna Izáka obrať o dedičstvo. Vyriešilo sa to ,,natvrdo“, vyhnaním Hagar a Izmaela do púšte, kde sa ich ujal anjel. Na prvý pohľad sa to zdá kruté, ale bol to len jeden zo zvykov púštnych národov, ktorý si Sára uplatnila.

V podstate je to obdivuhodná žena, ktorá sa vedela vrátiť k svojmu manželovi aj potom, čo ju dal cudziemu mužovi, žiť s ním a zdieľať s ním jedno lôžko. Myslím si, že ak sa tu konal nejaký zázrak, tak to bol zázrak jej srdca, ktoré dokázalo Abaháma aj napriek tomu milovať a odpustiť mu.