Zase jedna zo starších… Ale k letu akosi patria, básne o láske.
Je také sladké,
keď ma máš znovu ponorenú
do svojich bozkov,
svojich objatí.
Viem. Tejto láske
už dávno stanovili cenu.
Patrí do rodu prekliatych.
No aj keď budem zatratená,
milujem tvoje búrky,
tvoje prívaly.
Dlhé a nežné pohladenia,
čo moje telo
túto noc k bránam raja dvíhali.
https://youtube.com/shorts/_8Ix13X-kyM?feature=shared https://youtube.com/shorts/_8Ix13X-kyM?feature=shared Zhudobnené básne
Dnes tu sme, zajtra nemusíme. Tak nejak cítim, že by tu niečo malo zostať a keďže viem, že ma na tejto platforme stále ludia vyhľadávajú, dávam sa sem, v svojej poézii
December si zas Na perie z dažďa privyká. Boh ukryl svoje srdce Do medovníka. A čas je múdry blázon, Čo zobral všetkým kráľom Koruny. Polnočná omša Brnká na struny. Náhle sa vystrie vesmír, Dažďom spútany A siaha do hviezd Roztrasenými prstami. Že vraj som vaše, Teší sa dieťa, Čo v jasliach zohrievajú Kravičky. Anjel ho prikryl, Koledou, tónom z pesničky. Tak [...]
Tak som sa vrátila... O trochu smutnejšia. Pretože zo sveta sa stratila rozprávka o troch grošoch. Mám pocit, že ju musím znovu nájsť.
Celá debata | RSS tejto debaty