Neviem, odkiaľ sa vzal, možno len zrazu bol, ako nejaká čarodejná bytosť z rozprávky. Starec. Má osemdesiatpäť rokov. Na tom nie je nič divné. Osemdesiatpäť ročných starcov je na Slovensku viac než dosť. Tento sa však od nich niečím líši. Napriek svojmu veku nechodí k doktorom a nevie, čo sú lieky. Celý život sa lieči inak. Kameňmi. Lepšie povedané, minerálmi. Je v ňom akási zvláštna sila, podobná magnetizmu. Vie uhádnuť, aké choroby kvária človeka, bez toho, aby ho videl.
Neverila som tomu, kým som sa nepresvedčila na svojej vlastnej koži, že tento starec je obdarovaný čímsi, čo obyčajní ľudia nemajú. Vlastne sa to začalo celkom prozaicky. Zavolal môjmu Peťovi (pre vysvetlenie – mojej polovičke), pretože mal pokazený televízor. Nuž a Peťo je chýrny drôtikový majster, vie opraviť všetko, na čo siahne. Tak sa pobral k staručkému ujovi. Otvorila mu jeho manželka a zaviedla do obývačky. Ujo sedel za konferenčným stolíkom, na ktorom mal rozložené papiere a čosi kreslil ceruzkou. V druhej ruke držal retiazku s niečím predĺženým na konci. No a tá retiazka sa v jeho rukách točila, krútila – a podľa jej smeru ujo kreslil na papiere.
Nebolo sa treba pýtať, čo robí. Na prvý pohľad bolo jasné, že je liečiteľ. Medzi ľudovými liečiteľmi je však plno šarlatánov, nuž nečudo, že Peťo sa len usmieval, nedôverčivo a trochu posmešne. No a ujo to prijal ako výzvu do boja. Povedal mu, že vyšetrí nielen jeho, ale aj mňa – na diaľku, cez neho. To už sa Peťo smial celkom otvorene. Veď kto to kedy slýchal, aby niekoho vyšetrovali bez jeho prítomnosti? Ujo sa však nedal vyviesť z miery. Naďalej sledoval pohyb retiazky a kreslil na papier. Potom povedal:
,,Vaša partnerka má vážne zdravotné problémy, má v tele deväťdesiat percent nejakej infekcie!“
Keď mi to doma Peťo rozprával, usmievala som sa aj ja. Veď som sa cítila zdravá ako rybička. No o týždeň na to som dostala horúčky a záchvat. Išla som na pohotovosť. Na urológiu. Na sonografii mi zistili nádor na obličke, teda niečo, čo bolo vo mne dlhodobo a neocitlo sa to tam až po záhadnej diagnóze starého pána.
Vtedy som si povedala – hop, trošku viery by ti nezaškodilo. A išla som k nemu. Keď som mu zazvonila pri dverách, povedal, že už má pre mňa prichystanú liečbu. Minerálnymi kameňmi. Presne mi rozprísal, čo si mám kúpiť v lekárni (predávajú sa vo forme tabletiek, alebo prášku) a ako to mám užívať. Spriatelili sme sa. Pozvala som ho k nám domov. Prišiel aj s virguľou a prvé, čo povedal, že máme dom na výbornom mieste, kde je spojených niekoľko dobrých energických prúdení. Nuž, v tom má pravdu, pretože u nás doma je proste tak, ako nikde inde na svete. Uzdravujúco a očistne. Ten nádor sa musel za pol roka aj tak operovať. No vylízala som sa z 90% infekcie bez medikamentóznej liečby. Brala som antibiotiká len prvé tri dni po operácii… Odvtedy sa cítim výborne…
Neviem, čo ten ujo liečiteľ má v sebe, že dokázal skôr, ako lekári, spoznať, že mám v tele niečo choré. Liečil však nielen mňa, ale aj iných. Tak, ako liečil aj seba – kameňmi. Niektorí ich užívali vnútorne, ako ja, iní zas obkladmi. A o sebe hovoril, že jemu pomáha aj to, keď sa ich dotkne. Že sú miesta, aj na Slovensku, kde sa nachádzajú kamene s liečivou energiou. Stačí k ním prísť a objať ich.
Dnes už ujo nelieči. Podaktorí ho obvinili zo šarlatánstva. To sa ho dotklo. Snažil sa ľuďom pomôcť. Hovoril mi, že vždy, keď určoval niekomu diagnózu pomocou svojej virgule, tak z neho vychádzala energia a on sa cíti slabý. To bol druhý dôvod, prečo už dnes svoju tajomnú silu nevyužíva. Možno si chce len užiť posledné roky v ústraní a liečiť tým, čím je obdarovaný, seba.
rozpravkarka2 Naučíš sa... :-) ...
jurajikovac oponentúra je len na ...
rozpravkarka2 Rada... Ale dnes dám ...
jurajikovac .....začínam prepisovať... ...
rozpravkarka2 Juraji, veď ty by ...
Celá debata | RSS tejto debaty