Rozprávkarka2

Kto sedí doma, nič nezažije. To bola veta, ktorú kedysi často vravievala moja mama vždy pred tým, než si zbalila kufre a vybrala sa znovu do sveta. Mala to v krvi, tak ako jej rodičia, starí rodičia, a tak ako to máme aj my, jej deti. To volanie diaľok. Od nej som sa naučila, že si treba dať aspoň raz za rok na nohy túlavé topánky a vybrať sa za hranice Slovenska.

Dlho bol mojim nesplneným cestovateľským snom Egypt.  Predsa len, stálo to o kúsok viacej peňazí, než tradičné dovolenky. Nahrádzala som si to inak. S chuťou som čítala všetky knihy o tajomnej krajine faraónov, kde je púšť červená a pyramídy sa týčia k azúrovému nebu. Napokon som sa dostala aj tam, do svojej vytúženej krajiny. Samozrejme, že to donieslo so sebou aj pobyt pri mori, v Hurgade, no nebola by dovolenka v Egypte dovolenkou, keby som nenavštívila aj múzeum v Káhire. Bola som zvedavá na všetkých  veľkých faraónov, o ktorých som čítavala. Najmä na Achnatona a jeho krásnu ženu Nefertiti.

Prekvapili ma. Obaja.  Achnaton svojim sarkofágom, spraveným z jedného kusu prírodného skla. Nefertiti zas tým, že bola trpazlíčka. Prišla som na to vtedy, keď som sa pozerala na jej nábytok. Bolo tam všetko, čo patrí do výbavy veľkej kráľovnej: truhlice, stoličky, stoly, rôzne ozdobné predmety, aj čosi, ako záchod (bola to vlastne stolička s otvorom) – a posteľ. Nie jedna, viac. Keď som si ich prezerala, udivili ma svojimi rozmermi. Boli jednoducho malé. Mali cca 150 centimetrov, čo znamenalo, že ich musela používať malá osoba. Štítok hlásal, že ich používala Nefertiti, faraónova žena. Nie niektorá z jej dcér. Ale ona sama. Tak som sa nad tým trochu viac zamyslela a snažila sa prísť záhade na kĺb.

Jej životný príbeh pripomína rozprávku. Aj ho ako rozprávku poviem:

V krajine Mitanni, vzdialenej od Egypta na niekoľko dní plavby po mori, sa kráľovi narodila dcéra. Volala sa Tadechupa.  Tak ako jej sestry, mala predurčený osud. Čakala ju svadba s niektorým vládcom okolitých krajín. Dievčatá, najmä tie kráľovské, si vtedy nemohli vyberať podľa hlasu srdca a museli splniť vôľu svojho otca.

Sprvu sa zdalo, že Tadechupa je taká istá, ako jej sestry. Mala žiarivú pleť a vlasy červenkastej farby. Súmernú tvár, mäkké pery a veľké oči. Lenže po čase si všetci všimli, že s ňou nie je čosi v poriadku. Nerástla tak rýchlo, ako jej sestry. Hoci bola z nich najstaršia, čoskoro boli vyššie ako ona. Mrzelo to najmä jej otca, kráľa Mitanni. Pôvodne ju totiž určil pre vládcu Asýrie. Lenže poslať mu také malé dievča by bolo hanbou a mocná Asýria by za to mohla vypovedať ríši Mitanni vojnu. Preto nechal Tadechupu na jej vlastný osud a vydal jej sestry, jednu za druhou.

Zdalo sa, že dievča mu navždy zostane na krku, keď tu v jeden rok prišiel posol od egyptského faraóna, ktorý si žiadal od neho dcéru, aby si ju mohol vziať za manželku. No okrem Tadechupy už mitanský kráľ žiadnu nemal. Rozmýšľal, čo spraviť, či dať faraónovi odmietavú odpoveď, alebo mu poslať poslednú dcéru. Napokon si povedal:

,,Faraón je už starý, veľmi chorý, možno sa mu žiada len mladá krv, nie krása…“

Prikázal Tadechupe, nech sa pripraví na cestu. Dievča ho poslúchlo. Otec jej prichystal sprievod s množstvom otrokýň, zlata a iných pokladov. Chcel, aby bohaté veno zastrelo, že prichádzajúca nevesta je trpazlíčka… Pred sprievodom išlo pár poslov a tí vo všetkých prístavoch a mestách rozprávali o bohatej kráľovskej dcére s jasnou pleťou, žiarivými očami, jemne vykrojemným nosom a mäkkými ústami. Nečudo, že ich zvesť predbehla.

Keď loď s Tadechupou konečne pristala pri brehoch Egypta, celá faraónova ríša už vedela, že prichádza kráska. Veď jej v Egype dali aj také meno: kráska, ktorá prichádza. To je doslovný preklad mena Nefertiti.

Ako ju prijal faraón? Nevedno, či ho jej malá výška nahnevala. Vie sa len, že svadobné obrady sa konali tak, ako mali, v letohrádku, kam mali prístup len kňazi. Pravdepodobnejšie však je, že nie, lebo si ju ponechal a neposlal ju otcovi nazad. Lenže faraón nežil dlho… O niekoľko mesiacov zomrel. Maličkej princeznej opäť hrozilo, že sa bude musieť vrátiť domov. Nestalo sa tak. Vzal si ju za manželku syn mŕtveho faraóna, inak plachý a utiahnutý chlapec, tak trochu čudák, ktorý potreboval k svojmu boku rovnako nezvyčajné dievča, ako bol on sám.

Tu by sa mohol príbeh skončiť…

Otázkou je, či bola Nefertiti naozaj trpazličkou alebo nie. Traduje sa, že do Egypta prišla ako štrnásťťročná, čo znamenalo, že ešte stále mohla rásť. Otázka je však predsa zodpovedaná. Sú ňou kresby, na ktorých je zachytená Nefertiti aj so svojim manželom Achnatonom. Práve sa na jednu pozerám…  Kúpila som si taký ten tradičný suvenír, papyrus s kopiou reliófu, ktoré odhalili v El-Amarne, sídle faraóna Achnatona. Výškový rozdiel medzi nimi je evidentný.  Podaktorí historici tvrdia, že ženy  Egypťanky sa vždy kreslili menšie  ako muži, aby sa tak zvýraznil rozdiel v ich spoločenskom postavení. Nie však ženy faraónov. Socha ďalšej faraónskej dvojice – kráľovnej Nofretari a jej manžela, je toho dôkazom. Obaja sú približne rovnako vysokí, sedia na trónoch vedľa seba a Nofretari je od svojho muža len o pol hlavy nižšia.

Suvenír, ktorý vám v Káhire ponúkne každý pouličný predavač: papyrus s výjavom, kde Achnaton vzýva slnko spolu so svojou manželkou a dcérou. Je to fragment reliefu, ktorý nájdete ako originál aj v Káhirskom múzeu. Rozdiel medzi Nefertiti a Achnatonom je očividný:

Druhá kresba, na ktorej je zachytená Nofretari s faraonom Ramzesom. Tam je Nofretari dokonca vyššia ako faraón…

Tu je súsošie faraóna a jeho manželky, vystavené v káhirskom múzeu. Obidva kolosy sú v približne rovnakej výške…

Svoje stanovisko mi poslala aj kunshistorička, ktorá žije v Egypte už osem rokov:

To, co Vas priviedlo k domnienke, ze bola Nefertiti trpaslickou….v minulosti (i v europskom stredoveku) boli ludia mensi a utlejsi, egyptski muzi dorastali do vysky priemerne 165 cm, zeny este menej, takze i nabytok bol tomu prisposobeny . Dalej povod Nefertiti, uz dnes sa dokazalo vdaka testom DNA, ze Nefertiti (najpriek tomu, ze jej mumia sa nenasla, ale na zaklade DNA rozborov jej sirokej rodiny), bola Egyptanka a nie cudzinka a bola pravdepodobne z rodiny kralovnej Teje…

Za doplnenie informácií ďakujem a podotýkam, že tézu, že Nefertiti pochádzala z Mitanny, mám z knihy Philippa Vanderberga NEFERTITI (je písaná vedecko-populárnym, ale veľmi zaujímavým štýlom).