Stratenému chlapcovi z ďalekých hviezd
14. októbra 2010 22:36,
Prečítané 2 220x,
rozpravkarka2,
moji
Vždy je ťažké byť iným ako ostatní.
Ale ty si iný.
Niekto nemeria svoje slová. Len tak ich trúsi.
Iný ich presýpa cez vejačku. Ako keď sa čistí zrno.
Ty nevládneš slovám. Vieš hovoriť inak.
Niekedy, keď mi je smutno, tak ťa tu hľadám.
Ale je tu veľa tieňov. Miznú farby. Chýba tu dúha.
Chýbajú hviezdy.
Sú tu len kaluže z ulíc.
Svetla je stále menej…
Mal by si znovu rozsvietiť.
14.03.2023
„Už si rozkvitla?“ „Ano.“ „Trvalo Ti to dlho. Veľmi dlho.“ „Ja viem.“ „Prečo?“ „Na začiatku bola samá neláska. Toľko nelásky, že sa mi z toho krútila hlava. Uletela som z toľkého točenia.“
27.02.2023
Ehm. Dobre. Začnem o sebe. Som kára. Celkom obyčajná. Taká, čo zvykne ťahať náklad. Nuž som si len tak stála pri ceste a čakala, kto na mňa začne nakladať.
30.12.2022
Pred dvom dňami som mala na svojej FB stránke veľmi peknú debatu o jednom z národov, ktorý žil na našom území viac ako 400 rokov, a predsa o ňom vieme pramálo. Zostavovatelia učebníc dejepisu pre základné a stredné školy ho priradili ku Germanom, venovali mu pár všeobecných viet – a to bolo všetko. Áno. Reč je o Kvádoch. Ako poznamenal jeden z komentujúcich na [...]
Každý má svoju hviezdu, aj svojho, ...
Nevládnem slovám a nehovorím dúhu ...
Ale iste, že aj ty niekomu chýbaš... ...
Ešteže existuje debata k blogu. ...
asi to vyznie hlúpo, ale som rada, ...
Celá debata | RSS tejto debaty