Rozprávkarka2

Koľko prasiat dal gróf zabiť, keď chystal svojej dcére svadobnú hostinu?

predchádzajúca časť

Na mieste je otázka: aký bol skutočný život grófky Anny?  Na povestiach je zaujímavé to, že majú  v sebe vždy kúsok pravdy. Určite ho má aj tá o láske medzi bohatou grófkou, manželkou rytiera Súňoga a chudobným rybárom. Ako ho však pohľadať a nájsť?

Mám vo zvyku prehrabať všetky okolité archívy, keď sa dostanem k nejakej zaujímavej téme z histórie. Aj na grófku Annu sa dalo ľahko natrafiť v Bytčianskom zámku. Sú to však skôr  oficiálne verzie, uvádzajúce dátum narodenia, svadby, úmrtia, prípadne koľko prasiat dal gróf Thurzo  zabiť, keď chystal svojej dcére svadobnú hostinu (vraj ich bolo okolo 100), a koľko sudov vína objednať.

Samotný príbeh lásky sa stratil v bezodnej jame času. 

Tak som dala trochu priestor vlastnej fantázii.

Východiskom mi boli obidva portréty grófky Anny, čo visia v dolnej sieni Sobášneho paláca. Maliar, ktorý ju zachytil, bol zrejme výborný portrétista, pretože okrem jej vonkajšej podoby zachytil aj niečo z jej povahy. Tvrdohlavý výraz, energické gesto ruky, mierny úškrn, ktorý dával najavo, že portrétovaná slečna si nič nerobí z poriadkov tých čias. Pripadala mi ako silná a samostatná osobnosť, ktorá nenechá iných, aby za ňu rozhodovali.

Ďalšie indície dávalo jej rodinné prostredie. Bytčiansky zámok patril na začiatku sedemnásteho storočia k centrám slovenskej renesancie, palatín Thurzo (na hornom obrázku) sem povolal najvzdelanejších ľudí tých čias: architektov, maliarov, staviteľov, umelcov. Z toho je jasné, že Anna nevyrastala v zaostalom, tmárskom prostredí. Jej otec bol protestant. Vybudoval v Bytči triviálnu školu pre siroty, čo naznačovalo, že mal aj sociálne cítenie. Je veľmi pravdepodobné, že jeho najmilšia dcéra nasiakla spôsobom života, akým otec žil. Juraj Thurzo však musel zastávať aj funkciu palatína a často odchádzal na cisársky dvor do Viedne.  Kto vie, či mladá, energická Anna v časoch, keď nebol na panstve, neprevzala na seba časť jeho povinností a nedohliadala na stavby, aj chod školy. Tu mohla prísť do styku so sociálnym prostredím, ktoré bolo iným príslušníkom šľachtického stavu cudzie: chudobnými deťmi.

S takouto skúsenosťou sa neskôr vydala.  Čoskoro však zistila, že jej manžel nie je taký rozhľadený a veľkodušný, ako jej otec. Správal sa k svojim poddaným inak. Thurzo bol vďaka skúsenostiam, ktoré získal na cisárskom dvore a vo svete, pokrokový pán. Ale rytier Súňog nie. 

Znovu nám pomôžu miestne povesti a legendy. Jedna z nich hovorí o dcére pána Budatínskeho hradu, ktorú dal jej otec zamurovať do veže zámku, pretože sa chcela vydať za chudobného chlapca a odmietla nápadníka, ktorého jej vybral on. Tým otcom mal byť práve rytier Súňog. Dievča má v miestnych povestiach aj meno. Volá sa Katarínka.

Má Katarínka niečo spoločné s našou grófkou Annou? Bola to jej dcéra? Ak áno, prečo sa k nej Súňog správal s toľkou krutosťou?

Poďme sa pozrieť na začiatok sedemnásteho storočia, v ktorom sa napĺňal osud grófky Anny. Na cisárskom tróne vo Viedni sedí Ferdinand II. Habsburský.  Veľká časť Rakúsko-uhorskej monarchie sa zmieta vo vojnovom konflikte. Cisár nebojuje iba s tureckou armádou, ktorá postupuje zo Sedmohradského a Budínskeho pašaliku smerom na sever, ale aj s Gabrielom Betlenom, uhorským magnátom, ktorý sa snaží odtrhnúť z cisárstva časť územia pre seba. Krajinou zmieta občianska vojna. Preto cisár povoláva do vojny každého, kto udrží v ruke zbraň. Jeho poslovia obchádzajú všetky veľké šľachtické panstvá s povolávacím dekrétom. Či pán, či sedliak, každý je povinný službou cisárovi. Niektorí páni sa však z takejto povinnosti vykupujú. Je im daná taká možnosť.  Vyplatia sa pomocou peňazí. Tak to robí aj rytier Súňog, ktorý sa ženil ako jeden z najchudobnejších šľachticov z okolia. Zdá sa, že ženba mu prospela a doniesla do rodinnej pokladnice vytúžené zlatky.

Aj tu však legendy vravia čosi iné… Rytier Súňog  vraj nanútil okolitým obciam ,,daň za stráž a ochranu.“ Čosi, čomu dnes vravíme výpalné.

Anna, ktorá bola zvyknutá na to, že jej otec sa nevyhýbal žiadnej povinnosti na cisárskom dvore a ochraňoval chudobných, si zrejme na to pri svojej ráznej a energickej povahe nemohla zvyknúť. Nevydržala so svojim manželom pod jednou strechou. Možno aj preto začala v jednej z obcí, Bánovej, ktorú jej daroval otec, budovať novú kúriu, spolu so systémom rybníkov.

Bánová je v dobových listinách je zapísaná ako jedna z obcí Lietavského panstva, rodného sídla Thurzovcov. Z too sa dá predpokladať, že aj po vydaji Anne zostal majetok, ktorý bol iba jej.

Tu sa archívne záznamy na okamih vytrácajú a na rad prichádza fantázia.  Anna sa stretla so svojim rybárom, zaľúbili sa do seba a spolu budovali svoj malý raj. Možno, že úbohá Katarínka, ktorú dal neskôr rytier Súňog zamurovať do veže, bola dieťaťom ich lásky.

Túto idylku však pretrhla smrť. Grófka Anna za záhadných okolností zomiera v pomerne mladom veku, v roku 1644. Ako zomrela?

Nikde v archívoch nie je príčina jej smrti uvedená, ba dokonca ani to, že umrela v kruhu svojej rodiny. Len krátky, strohý záznam. Deň. Mesiac. Rok. Nič viac. Ako keby odchod najmilšej dcéry palatína Thurzu bol udalosťou, o ktorej nehodno hovoriť.

Prečo?

Čo sa za tým skrýva?

Mor, alebo cholera?  Aj to je možné. V sedemnástom storočí zasiahlo Slovensko viacero epidémií. Ale je nepredstaviteľné, žeby gróf Thurzo nenapísal  o smrti svojej najmilšej dcéry do rodinnej Biblie viac, ak by bolo príčinou toto… Grófka Anna musela spáchať čosi, čo sa na stranách Biblie neocitlo.

Čo to teda bolo?

Možno by bolo vhodné otázku trochu obmeniť: na čo ešte umierali ženy tých čias?

A tu sa znovu vráťme k Alžbete Bathoryčke, ktorá je popisovaná ako najmasovejšia vrahyňa svojej doby. Niekto však zabíjal v ďaleko väčšom rozsahu, než ona: inkvizícia. Ani Slovensko sa nevyhlo takz. ,,čarodejníckym“ procesom so ženami, ktoré boli obvinené z bosoráctva. Na severnom Slovensku ich bolo viac. Jedným z najznámejších prípadov bol napríklad proces s Barborou Mikundovou, ženou žilinského kožušníka, ktorú radní páni obvinili z nemravného života a odsúdili na smrť. Nebola jediná, na ktorú ukázal trestajúci prst zákona. V Rajci skončilo v jeden deň na hranici až sedem žien, taktiež obvinených z kacírstva, z toho, že obcovali s diablom, ktorý ich za to obdarovával výnimočnou krásou a bohatstvom.

Aká zvláštna náhoda.

Anna bol aj výnimočne krásna, potvrdzuje to jej portrét v Bytči, aj výnimočne bohatá. Mala všetky predpoklady na to, aby na ňu siahla ruka inkvizície, najmä ak na tieto príznaky obcovania s diablom poukázal žiarlivý manžel.

Obvinenia zo žiarlivosti boli ostatne v tom čase dosť časté, ich obeťou sa stala aj  už spomínaná Barbora Mikundova zo Žiliny, ktorú odsúdili a popravili ako bosorku.

Niet žiadnej indície, žeby medzi siedmimi ženami, ktoré v Rajci upálili, bola aj grófka Anna. Až na jednu maličkosť. Tamojší magistrát vraj vyšetroval aj istú šľachtičnú, ktorej bola dopriata ,,vznešenejšia“ smrť . Neupálili ju, ale sťali mečom.

Možno to nebola práve Anna, ale niekto iný, no v jej prípade by som sa tomu vôbec nečudovala.

Podobne mohol skončiť aj jej rybár, z ktorého spravila správcu. Lámaný na kolese, štvrtený za živa. A dieťa, malá Katarínka, sa dostala do rúk podvedeného, ohrdnutého manžela.  K nej bol osud trošku milostivejší. Rytier Súňog ju síce dal zamurovať, ale napokon ju z jej väzenia vyslobodili.

Na mieste je otázka, prečo sa Juraj Thurzo neujal svojej dcéry. Veď bol palatín. Riešil aj iné súdne prípady, najznámejší z nich bol proces s Alžbetou Bathoryovou.

Aj na toto je vysvetlenie. Mnohé, takz. .,,bosorácke“ procesy sa viedli načierno, bez toho, aby o nich cisárska Viedeň vedela.  Grófka Anna sa mohla stať obeťou manželovej žiarlivosti skôr, ako jej otec zasiahol. Navyše v krajine, zmietanej  dvoma vojnami – občianskou aj s Turkami, sa na všetko skoro zabudlo, prekryli to ďalšie hrôzy, ďalšie utrpenie. A ak bola Anna skutočne obvinená z bosoráctva, potom by ani pre jej otca nebolo vhodné, aby jej popravu vyšetroval.

Je to iba domnienka, hra fantázie, Anna s najväčšou pravdepodobnosťou odišla ticho, v kruhu svojich najbližších, ako uznávaná a obdivovaná žena, ktorá  počas svojho krátkeho života veľa dosiahla. Tak veľa, že sa o nej v kraji, kde žila, až dodnes rozpráva.

koniec

(prejsť na 1. časť seriálu)

Zámok v Budatíne, sídlo rytiera Súňoga. 

Na spodnom obrázku hrad Lietava, kde sa narodil palatín Juraj Thurzo