Rozprávkarka2

Môže byť dobro raz zlom? A môže sa stať zlo dobrom?

Nad tým rozmýšľam, listujúc (pomyselne) na webových stránkach. Často zablúdim raz na jeden blog, potom na druhý, zbieram slovíčka, skladám si ich. Zaráža ma, že jednu a tú istú vec podaktorí prezentujú ako vynikajúcu, iní ju zas  zatracujú. Zrejme tu platí to staré známe:  čas dokáže premeniť vrahov na hrdinov a z hrdinov urobiť vrahov.

Ľudská duša je vraj dokonalá.

Som tomu náchylná veriť. Mám však jeden problém. Dá sa dať medzi dokonalosť a dobro znamienko rovnosti? Dá sa to vyjadriť takto: dobro=dokonalosť?

Lebo potom by sa dalo naozaj všetko ospravedlniť.

Potom by si aj Judáš mohol povedať: …a tak ja, Iškariotsky, raz budem velebený za to, že som zradil. Bezo mňa by Ježiša nechytili. Nebol by kríž, ani zmŕtvychvstanie.

Vraj každá ľudská duša má dvoch sprievodcov. Po ľavej strane diabla, po pravej anjela. A diabol je vraj preto po ľavej strane, že má odtiaľ bližšie ku srdcu. Nuž ak v tej chvíli, keď Judáš zrádzal, stál diabol po jeho ľavici, mohol mu iste našepkávať:

… si ten najdôležitejší muž na svete. Dôležitejší ako proroci. To, čo si spravil, bola tvoja svätá povinnosť…

Svet vidí jeho skutok inak. Tak, ako mnoho iných skutkov. Pohľad na niektoré z nich sa však záhadným spôsobom zmenil. Napríklad taký Starý zákon. Masoví vrahovia, ktorí vyhubili celé kmene, deti, ženy, aj starcov, sú tam prezentovaní ako praotcovia viery. Keby sa to isté stalo dnes, celý svet by ich odsúdil.

Viem, že sa svet mení. Ale zostáva pre mňa obrovskou záhadou, či aj ľudská duša. Alebo je nemennou konštantou? Kto vie…