A sú aj dni, kedy sa mi chce padať z oblohy!

Napísal si mi, aby som si na Teba občas spomenula. Priznávam sa, že to občas je dosť často. Vlastne vždy, keď otvorím počítač, a vidím tam Tvoje riadky. Spomínam si, ako som dala na blog svoj prvý článok. Svoj prvý komentár. Hneď za tým prišiel Tvoj. Poznal si ma, hoci ja Teba nie. Keď si mi prvýkrát napísal Zuzka Rozprávkarka, bola som na to hrdá. A trochu […]

predchádzajúca časť Možno mal cisár Konštantín trochu inú predstavu o budúcnosti svojej dcéry, než akú ju mal Gratián a Valentinián. Ak by sme si skonštruovali tento príbeh do väčších podrobností, tak by sme možno prišli k tomu, že Gratianovi ju prisľúbil ešte ako dieťa. No Konštantín po jednej z bitiek s Kvádmi priviedol so sebou kvádskeho kráľoviča […]

POVESŤ Z LIETAVY Keď sa na hraniciach Uhorského kráľovstva vyrojili Tatári, dal kráľ Belo IV narýchlo vybudovať na severe obranný val hradov. Tvorili ho niekdajšie pevnosti veľkomoravských veľmožov. Tatárske nebezpečenstvo premenilo bývalé drevené hradiská na mohutné skalné sídla, odkiaľ sa dalo dobre čeliť nepriateľovi.

Opäť mám ten zvláštny pocit, že vo mne chýba kúsok skladačky

predchádzajúca časť Znovu si môžeme položiť otázku. Aký bol Gabínius, vazalský kráľ Kvádov? Obliekal sa po rímsky? Strihal si vlasy nakrátko? Alebo zostal verný tradíciám svojich predkov…

Nepoznám lepšiu detektívku, ako lúštenie historických záhad. Stačí si k faktom dosadiť trošku fantázie a môže vzniknúť príbeh, ktorý by si zaslúžil zasvietiť na veľkom filmovom plátne. K takým patrí aj príbeh dcéry rímskeho cisára, ktorá sa kto vie prečo ocitla na slovenskom území.

Grécky geograf a astronóm Klaudios Ptolemaios, napísal zaujímavú knihu. Volá sa Geografia. Je výnimočná tým, že mapuje národy a kmene, žijúce na území Európy v prvom storočí nášho letopočtu.

Niekedy treba položiť slovo na váhu a zvážiť: dá, či vezme. Niekedy treba mlčať.

V siedmy deň stvorenia, keď už všetko bolo tak, ako má byť, prišiel Boh k Adamovi a spýtal sa ho: ,,Si šťastný?“