Kamienok z Džerby (2): alebo príbeh o dievčati, čo malo postavu ako gitara

2. novembra 2011 09:52, Prečítané 3 342x, rozpravkarka2, Poviedky

,,Ja nemám plnšiu postavu. Ja som tučná.“ povedala Katka.

Na potvrdenie svojich slov sa postavila. Nuž, treba priznať, že naozaj bola raz taká široká ako ja. No aj napriek tomu mala v sebe akýsi zvláštny druh krásy. Jej postava nebola sudom roztraseného tuku, pas mala vyformovaný, tak trochu pripomínala amforu, alebo gitaru. Čo bolo na nej jednoznačne krásne, bola jej drobná, pekne formovaná hlava s nakrátko ostrihanými, čiernymi vlasmi. Pod vysokým čelom trónili medzi malým, dohora vyhrnutým noštekom úprimné modré oči, ktoré sa teraz zvedavo pozerali na mňa.

,,Veď sama vidíte, že som hrozná.“ vzdychla si, keď videla môj skúmavý pohľad.

,,Nie je to až také zlé!“ utešovala som ju.

Nedala sa utešiť a vybrala sa smerom k hotelu. Ja za ňou. Kamienok, vďaka ktorému som ju objavila, som si mechanicky strčila do vrecka.

Opäť sme sa stretli na raňajkách. Držala sa hrdinsky, vložila si do úst len dva tri kúsky chleba, ktoré zapila džúsom. Hneď po raňajkách sa znovu vybrala na pláž.

Po štyroch dňoch, plných dažďa, sa Džerba rozhodla ukázať nám vľúdnejšiu tvár. Vietor rozohnal zvyšky mrakov a my sme si mohli užívať slniečka. Keďže sme patrili k ,,polpenzistom“, ktorý nemali zaplatené ležadlá a slnečníky, rozložili sme si na piesku deky a uteráky. Odtiaľ sme zo závisťou sledovali nemecké krásky, ktoré sa na ležadlách natierali drahými opaľovacími olejmi. Jedna z nich vstala a zadívala sa k obzoru, s dlaňou, priloženou na čelo. Čoskoro sme objavili, čo tak uprene sleduje. Na pláži sa objavila skupina tuniských chlapcov. Nemecké turistky ožili. Ešte horlivejšie sa natierali olejmi a ukazovali na obdiv svoje telá, vyformované vo fitnescentrách. Chlapci, či skôr mladí muži, skutočne stáli za pozornosť. Doviedli na pláž kone a ťavy, boli to miestni ťaviari, ktorí ponúkali turistom svoje zvieratá na okružné jazdy ostrovom. Prehnali sa okolo nás ako mýtickí bojovníci, s nahými, opálenými hruďami, bosými nohami, zapretými v strmeňoch a vlasmi, zapletenými do vrkôčikov. V ohybe pláže zarazili kone a vrátili sa poklusom k nám. Každý z nich si vybral jednu turistku. Ani jeden z nich sa nezastavil pri česko-slovenskej klientele. Neomylný obchodný pud, a možno skúsenosti z minulých sezón, ich doviedli rovno k Nemkám. Vozili ich na svojich koňoch a ťavách, až kým z nich nedostali to, čo chceli: eurá a doláre. Potom sa však stala divná vec. Krásni, štíhli, opálení tuniskí chlapci, pripomínajúci hrdinov z gréckych báji, sa otočili Nemkám chrbtom a začali poškuľovať po Katarínke, sediacej opodial na deke. Zrejme sa im zapáčilo jej telo, pripomínajúce amforu, aj nakrátko ostrihaná, pekne sformovaná hlava.

Kým začalo slnko zapadať, všetci sedeli okolo nej na deke. Katarínku sprvu ich pozornosť zarazila. Navyše bola nervózna, pretože bola hladná. Snažila sa ich od seba odohnať. Niekoľkých z nich sa zbavila, ale jeden, ten najkrajší, s najsúmernejším telom, sa od nej nepohol. Vedel po anglicky. Ako tak sa dali do reči. Napokon vyšlo najavo, že jeho bratranec pracuje ako čašník v našom hoteli. Keďže sa Katarínka každý deň delila o raňajky a večeru so svojimi rodičmi, a jedla naozaj iba málo, dovtípil sa, že trpí hladom. Nepripisoval to však jej snahe získať lepšiu figúru. Ohodnotil ju ako dobrú dcéru, ktorá sa stará aj na svoj úkor o rodičov. Povedal o tom doma. A keďže v Tunise nežije pod jednou strechou iba matka s otcom a deťmi, ale aj bratranci so sesternicami a starí rodičia s vnukmi, čoskoro celá Hamidova rodina (tak sa náš čašník volal) rozprávala len o dobroprajnej Katarínke. Najviac bol na ňu zvedavý Ali. A to nie z hocijakého dôvodu… Dospel už do veku, keď si mohol založiť rodinu a hľadal si ženu. Na rozdiel od Európy je v Tunise chudá žena symbolom biedy a hladovania a tak si Ali hľadal niekoho, kto má zopár kíl navyše. Len čo zazrel Katarínku, usúdil, že je tá pravá.

Na druhý deň jej doniesol zopár koláčikov – len aby nestratila kilá, čo ju v jeho očiach robili takou príťažlivou. Venoval sa aj ostatným klientkam, ale len dovtedy, kým z nich nedostal toľko peňazí, koľko chcel. Len čo skonštatoval, že už má zarobené, sadol si ku Katarínke na deku.

Mal týždeň na to, aby presvedčil Katarínku, že má o ňu vážny záujem. Podarilo sa mu to. Presvedčil nielen ju, ale aj jej rodičov. Možno preto, že im každý deň nosil na deku kopu koláčikov. Pred odletom ich pozval do svojho domu a predstavil celej svojej široko rozvrstvenej rodine. Svadba sa síce nekonala, ale keď sme leteli do Európy, Ali sedel v lietadle vedľa Katarínky a držal ju za ruku.

Neviem, ako sa ich príbeh skončil. Keď sa však pozriem na kamienok, ktorý som zdvihla na pláži v deň, keď som ju prvýkrát uzrela, vždy mi prebehne spokojný úsmev po tvári. Bola som pri tom, keď sa z tučného, škaredého káčatka stala krásna tuniská princezná. A navyše som tú rozprávku videla na vlastné oči!