Rozprávkarka2

Zmenila som si motto blogu. Mám  totiž pocit, že sa nám zo Slovenska stratila rozprávka o Troch grošoch.

Ako sa to stalo? Možno, že práve takto:

Kde bolo tam bolo, bol raz jeden kráľ. Volal sa Matej.  Ľud ho považoval za spravodlivého a to len preto, že mal otvorené uši a vedel počúvať. Nuž a kráľ Matej sa rád obliekal do žobráckeho plášťa. Túlal sa v ňom po krajine, zavše sa zastavil v nejakej krčme a tam si riadne dal do tela.

Raz prišiel do krčmičky na Kysuciach. Len takej malej, nad potokom. Sadol si na drevenú lavicu a rozkázal si. Dali mu tam, čo mali: kysucké strapačky s kapustou, opečenú slaninku a pálenôčku jedna radosť. Chutilo mu. A tak si nakladal. Z drevenej misy do dreveného taniera. Najedol sa, vyspal  – a ráno vraví hostinskému:

„Čo ti mám dať za tvoju pohostinnosť?“

„Nič,“ odpovedá mu hostinský.

„No veď sa neokúňaj a želaj si niečo,“ pobáda ho kráľ.

„Tak keď už môžem, potom  nám vráť rozprávku. Tú o troch grošoch. Stratila sa.“

„Ako to, že sa stratila?“

„Ako, ako… Takto!“ vysvetľuje mu hostinský. „Aj ja som si delil groše podľa tej rozprávky: jeden pre svojho syna, jeden pre seba a jeden pre otca. Ale potom  sa všetko preonačilo. Prišli tí tvoji páni z kráľovského paláca. Vyrúbili mi dane z podnikania – vzali budúcnosť mojmu synovi, lebo som musel zaplatiť prvý groš im.  Potom sa chvíľu nedarilo, bedač nemala ani na vodu, nieto na strapačky s kapustou. Tak nebolo na dane. Nuž mi vyrúbili pokuty za omeškané platby a vzali aj druhý groš. Nezostalo mi na minulosť, nemám čo vracať svojmu otcovi. A nakoniec  si ma okradol aj ty.“

„Ja?“ zadivil sa kráľ. „Veď ťa vidím prvý krát.“

„Jasné, že ty.  Ty si chcel, aby ťa zvolili za kráľa. A také voľby čosi stoja. Tí tvoji podarení radcovia najprv na voľby vybielili kráľovskú pokladnicu. Potom aj naše mešce. Z posledného groša, čo  som mal mať pre seba, mi zostala len polovica. Z toho mám uživiť svojho syna, svojho otca aj seba. Tak vidíš, milý pán kráľ. Naozaj sa nám stratila rozprávka o troch grošoch. Nahradila ju rozprávka o zdieraní z kože. A aj tá sa zmenila na krutú realitu.

Čo spravil s takým poznaním kráľ Matej? To nikto nevie… Alebo žeby predsa?