Kradnú zbojníci, kradnú!

Včera som mala pekný deň.  Strávila som dopoludnie v obci Hlboké nad Váhom. Kedysi to bola najchudobnejšia dedina v Bytčianskom okrese. Dnes? Treba sa tam ísť pozrieť.  Je čo obdivovať, aj možno aj závidieť. Najmä krásne Súľovské skaly dookola a turistický chodník, čo do nich vedie. Majú tam úžasné povesti. Aká by som to bola Rozprávkarka, keby som sa s Vami o ne nepodelila?

 

Grófov poklad

Úzkou roklinou sa zakrádali traja zbojníci:. Jančo, Vinco a Frnčo!  Tma ako v rohu,  nebolo vidno ani na špičku vlastného nosa. Dokonca aj mesiac sa radšej ukryl  za krivkou vysokých, mohutných Súľovských skál, akoby tušil, čo majú zbojníci za lubom. Nekalé úmysly im priam trčali z očí. Ozbijať! Veď čo iné dokážu zbojníci robiť?

Lenže teraz už bolo po zboji. Ošklbali samotného pána Bytčianskeho zámku, veľkého palatína Juraja Turzu. A chceli svoj lup niekde skryť.

Nič sa im nezdalo na úkryt lepšie, ako strmé rokliny Súľovských skál, pukliny za Hlbokým. Tam zamierili. Obišli dedinu, ktorá spala poctivým spánkom. Prekĺzli cez úzke škáry v skalách – a ocitli sa pri močiari. Hlbokom, hlbočiznom. Veď to bol práve on, čo dal spiacej dedine meno.

Zbojníci boli unavení, nuž sa na chvíľu zastali.

„Počujte, kamaráti,“ ozval sa Jančo. „Čo keby sme sa o zbojnícky lup bratsky podelili?“

„Nedbám,“ súhlasil Frnčo.

Aj Vinco prikývol hlavou.

Začali sa deliť. Jedna zlatka, dve zlatky, tri, štyri…

Okrem zlatiek boli však v batohu aj iné poklady: šperky Turzovych dcér. A zlatý kríž, vykladaný rubínmi – ten stával na stolíku veľkomožnej pani Alžbety,  manželky Juraja Turzu.

Zlatý kríž sa zapáčil všetkom trom zbojníkom. Každý z nich ho chcel.

„Bude môj!“ zahlásil Jančo.

„Nie, môj!“ odvrkol mu Frnčo.

Vinco nič nepovedal, radšej kríž rovno bral.  Ostaní dvaja zbojníci sa s ním začali naťahovať: daj ho sem… vráť ho.

Vinco nelenil. Schytil kríž a utekal, kam ho nohy viedli. Jančo s Frnčom za ním.

Vbehli rovno do močiara. Zem pod nohami sa im stratila a oni sa prepadli do bahna.

Zahynuli by všetci traja zbojníci, keby sa palatín Juraj Turzo nerozhodol, že sa o svoj poklad nedá iba tak ľahko ošklbať. Poslal za tromi zbojníkmi svojich drábov. Prešli úzkou roklinou, pretiahli sa cez škáry v skalách – a aj oni zastali na kraji močiara.

„Stojte,“ prikázal kapitán svojim vojakom. „Tma hustne, nevidno ani na krok. Utáborime sa tu a ráno začneme hľadať.“

Zoskočili z koní a rozložili si oheň. Dve hodiny po polnoci hmla zredla. Aj mesiac vykĺzol spoza oblakov. Zasvietil priamo nad močiarom. A vtedy dráb, čo mal stráž, skríkol:

„Aha, pozrite sa…“

Ukázal do stredu močiara. Jeho druhovia si pretreli rozospaté oči a pozornejšie sa zadívali naznačeným smerom. Zbadali Vinca, po pás zaboreného do bahna. Ľavú ruku vystieral do oblohy. Držal v nej zlatý kríž, vykladaný rubínmi. Jeho spoločníkov, Janča a Frnča, už nebolo vidieť. Močiar ich zhltol.

Kapitán kázal svojim vojakom, aby zoťali najdlhší konár. Ten podali Vincovi a tak ho dostali von z močiara. Odviedli ho k palatínovi Turzovi. Zbojník pred ním padol na kolená a prosil:

„Milosť, pán veľkomožný!“

„Mohol by som ťa dať popraviť,“ odpovedal mu palatín. „No asi sa nad tebou zľutoval samotný pán močiara, keď teba nechal žiť a tvojich druhov nie. Darujem Ti teda život aj ja. No lup, ktorý si ukradol aj so svojimi kamarátmi, si musíš odrobiť. Budeš u mňa sluhom.“

Kto vie, prečo sa vlastne nad Vincom zľutoval… No hovorí sa, že ho o to poprosila jeho manželka Alžbeta, ktorá sa tešila, že sa jej vrátil obľúbený zlatý kríťik.

Odvtedy zostal Vinco slúžiť na Bytčianskom zámku. V službe sa mu zapáčilo a už nikdy sa nedal na zboj.

Vianočná báseň

22.12.2023

December si zas Na perie z dažďa privyká. Boh ukryl svoje srdce Do medovníka. A čas je múdry blázon, Čo zobral všetkým kráľom Koruny. Polnočná omša Brnká na struny. Náhle sa vystrie vesmír, Dažďom spútany A siaha do hviezd Roztrasenými prstami. Že vraj som vaše, Teší sa dieťa, Čo v jasliach zohrievajú Kravičky. Anjel ho prikryl, Koledou, tónom z pesničky. Tak [...]

Ne/STRETNUTIE

07.04.2023

„Pútnička, kam si zmizla?“ „Nepoviem. Odišla som.“ „Prečo?“ „Nechce sa mi tu už byť s vami. Som unavená.“ „Z čoho…“ „Z vás… Ako míňate slová. Ste ako Maruškin otec. Nemajú pre vás cenu.

Dievčatko a zápalka

14.03.2023

„Už si rozkvitla?“ „Ano.“ „Trvalo Ti to dlho. Veľmi dlho.“ „Ja viem.“ „Prečo?“ „Na začiatku bola samá neláska. Toľko nelásky, že sa mi z toho krútila hlava. Uletela som z toľkého točenia.“

Ide o pravdu, Mária Kolíková

Kolíková v Ide o pravdu: So žiadnou z vládnych strán si neviem predstaviť spoluprácu. Mali by sme hovoriť o predčasných voľbách

14.12.2024 12:00

Ako zabezpečiť pokoj a stabilitu, ktorú táto vláda sľubovala? Mali by sme sa baviť o predčasných voľbách, uviedla poslankyňa SaS Mária Kolíková.

most, Budča

Banskobystrická župa obmedzila dopravu na viacerých mostoch, jeden uzavrela. Milióny na opravy nemá

14.12.2024 11:00

Diagnostika odhalila ďalšie mosty v katastrofálnom stave. V Banskobystrickom kraji aktuálne pristupujú k obmedzeniu premávky na šiestich, no nevylučujú, že pribudnú aj ďalšie.

Suchoj SuperJet 100

BBC: Za tri roky vojny Rusko vyrobilo kvôli sankciám len sedem civilných lietadiel

14.12.2024 09:55

V období od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu plánovali Rusi vyrobiť 108 civilných dopravných lietadiel. Vyrobili ich ale len sedem, napísal server BBC.

Kórea prezident právo stanné vyhlásenie

Parlament na druhý pokus odvolal prezidenta Jun Sok-jola. Háčik je však na ústavnom súde

14.12.2024 09:28, aktualizované: 11:37

"Už nemôžeme znášať Junovo šialenstvo," povedala jedna z poslankýň.

rozpravkarka2

Tak som sa vrátila... O trochu smutnejšia. Pretože zo sveta sa stratila rozprávka o troch grošoch. Mám pocit, že ju musím znovu nájsť.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 370
Celková čítanosť: 1388095x
Priemerná čítanosť článkov: 3752x

Autor blogu