Svet sa mení. Svet nás mení. Všetko je inak. Žijeme inak, dlhšie. Možno aj búrlivejšie. A to, o čom kedysi rozprávali dávne rozprávky, sa straca.. Každého z nás čaká odchod na obávaný, druhý a nepreskúmaný breh. Ako tam pôjdeme? Pripravení? Nepripravení? Zaskočení životom? Čo bude naším spoločníkom? Kto? Samota? Smútok? Alebo spomienky na to, čo sme prežili? […]

Miláčik, bozkávaj ma, tak ako ja bozkávam teba. Veď v našich bozkoch sú všetky hlbočiny neba. Bozky sú vtáky, čo v svojich hniezdach hniezdia. A v každom z nich je jedna malá hviezda. Na hviezde princ, čo svoju ružu chráni… Miláčik, bozkávaj ma po každom milovaní. _____________________________________________________________________________________ (… hm, […]

Nie, viac sa nedotknem tej Pandorinej skrinky.

Pol šiestej večer. Odomkla záhradnú bránku, vošla na terasu. Pes rozkúsal papuče – zhodnotila krátkym pohľadom. Premohla únavu a pozbierala zvyšky papučí.

Sedeli spolu pri káve. Mali rovnaké meno – a aj rovnaký osud. Jednu podvádzal partner a druhú manžel.

Dnes som navštívila zvláštne miesto – malú dedinku za okresným mestom Bytča. Mikšovú. Na prvý pohľad nie je ničím zvláštna. Žije sa tu tak, ako v ďalších slovenských dedinách. Jednoducho, takpovediac pánu Bohu za chrbtom. O neduhoch veľkomesta tu nič nevedia. Deň sa tu začína úsvitom a končí sa západom slnka. Tu sa nechodí na kávu do obchodného domu, či na […]

Samota vraj ešte nikdy nikomu neuškodila, najmä ak je dobrovoľná. Nuž také dobrovoľné vyhnanstvo v samote prežívam aj ja. Je dobré žiť na konci sveta, t.j. v mojej chalúpke. To na konci sveta nie je len symbolika. Chalúpka naozaj stoji na hranici. Na tej pomyslenej hranici, kde sa končí svet veľkomiest, svetiel, reklám, ruchu, a začína sa svet ticha a trávy. […]