Rozprávkarka2

Seríál o rímskych cisároch, čo mali niečo spoločné so Slovenskom.

Celkom na úvod by som mala dať veci do poriadku. Píšem o čase, keď Bratislava nebola Bratislavou. Mala iné meno. Dokonca ani Hron nebol Hron, ale Granus. Taká dlhá informácia sa však do názvu nezmestí, takže to nechajme tak, a poďme sa pozrieť do druhého storočia nášho letopočtu.

Jeden z cisárov, ktorého meno sa viaže ku územiu dnešného Slovenska, je Marcus Aurelius. Wikipedia nám o ňom prezrádza, že sa narodil 26. apríla v roku 121 v Ríme a zomrel 17. marca 180 vo Vindobone, terajšej Viedni. O Marcovi Aureliovi sa dá nájsť na internete veľa informácií, časť jeho života bola spracovaná aj vo filme Gladiátor, preto je škoda opakovať to, čo sa dá vygoogliť. Ak by predsa niekto mal záujem vedieť o ňom viac, prikladám odkaz na wikipediu: Marcus Aurelius – Wikipédia (wikipedia.org)

V jeho živote sú však zaujímavé niektoré momenty, ktoré sa viažu k územiu Slovenska. Týkajú sa markomanských vojen. Bolo ich viac  – až  tri. Dve má na konte Marcus Aurelius, tretiu jeho syn Commodus.  Prvú výpravu proti Markomanom podnikol cisár, keď mal 48 rokov. Mala trestný charakter a bola namierená proti Ubbiom a Langobardom, ktorí v roku 166 začali plieniť severné provincie ríše. Neskôr sa k ním pridalo ďalších 26 germánskych kmeňov, medzi nimi aj Markomani a Kvádi.

Záhadní Ubbiovia

Kde sa vzali, tu sa vzali. Kto? Ubbiovia. Na internete sa dočítate, že boli neznámeho pôvodu. Inde sa zas, že boli odnožou Kvádov. Prípadne boli severnou vetvou Markomanov. K útoku na Limes Romanus ich prinútil tlak ďalších kmeňov, ktoré sa dali do pohybu. Dôvod? Rozrastajúce sa rody, ktorým už nestačili pôvodné územia. Kam však klásť lokalizáciu germánskeho kmeňa Ubbiov, keď tiahli do boja spolu s Langobardami – a tí žili kdesi na severe dnešného Nemecka?

Ak vezmeme do úvahy nejasné zvesti o tom, žeby mohli byť kmeňom, ktorý mal čosi spoločné s Markomanmi a Kvádmi, jediné, k čomu môžeme dospieť je, že sa pripojili ku nájazdníkom na Rímsku ríšu vtedy, keď Langobardi opustili pôvodné sídla pri brehoch Severného mora pod zámienkou hľadania nového domova. Inak, to pomenovanie – Ubbi, sa mi veľmi páči. Tak ako aj názov keltského kmeňa, ktorý dlhodobo obýval spolu s Kotínmi lesy Slovenska – Osi. Ja viem, správne sa skloňuje Ubbiovia, Ossovia. Ale ubi osy, to znie tak krásne slovensky… 😊

Modrá čiara znázorňuje pohyb Langobardov z pôvodných sídlisk smerom ku Limes Romanus, červená zas, kde sa k ním mohli pripojiť Ubbiovia.

Pochod z Antiochie až do Carnuntumu

Vráťme sa však ku Marcovi Aureliovi a jeho trestnej výprave.  Nepokoje na severe prinútili stiahnuť cisára niekoľko légii z južnej hranice, kde Rímsku ríšu ohrozovali Parti. Nemohol sa proti vzbúreným germánskym kmeňom vypraviť hneď. Na légie zaútočil iný nepriateľ: mor. Zoslabnuté a zdecimované vojsko nebolo schopné žiadnej akcie. Cisár musel počkať, kým sa légie zotavia.  Po doznení pandémie (trvala cca rok) prešli legionári z Antiochie až do Vindobony a Carnuntuma. Tam dal Marcus Aurelius postaviť cez Dunaj pontónový most, aby legionári mohli prejsť na druhú stranu rieky. Chcel na „barbarov“ udrieť priamo na ich území.

Na druhú výpravu sa chystal Marcus Aurelius cca 10 rokov. A svoje výboje proti Germánom začal na mieste, ktoré považoval za najslabšie: na území Kvádov. Tí totiž boli dlhé roky viazaní ku Rímskej ríši klientskou politikou. Pár kvádskych veľmožov dokonca nesúhlasilo s tým, aby sa Kvádi zúčastnili germánskych výbojov za Limes Romanus. Lenže to tak býva – obyčajný ľud má na politiku zväčša iný názor ako páni. Aj u Kvádov vypukla dlhodobo skrývaná zášť proti Rimanom a rímskej porobe. Zároveň sa v nich však skrýval strach a obava. Veď zrádzali spojenectvo, ktoré vybudoval ich legendárny kráľ Vannius. A Rimania vedeli byť ku zradcom krutí… Práve toto chcel Marcus Aurelius využiť. Vnútiť Kvádom niekdajšiu poslušnosť a zároveň z ich územia viesť výboje proti severnejšie položeným germánskym kmeňom.

Bol Marcus Aurelius aj na hradnom bratislavskom kopci?

Predpokladám, že áno, počas druhej markomanskej vojny, ktorá sa začala v roku 178. Prvú poznačil neúspech, vo vojne s Germánmi padlo cca 20 000 legionárov. Pod túto porážku sa iste podpísal dlhý pochod a mor, ktorý si legionári z Antiochie priniesli so sebou.

Vieme, že územie Bratislavy – prinajmenšom hradný kopec – už bolo nepretržito obývané od čias Keltov. Žiaľ, nálezisko, ktoré by mohlo potvrdiť kontinuitu s presahom do obdobia kvádskeho osídlenia dopadlo,ako dopadlo – je pod betónom. Možno by sme sa z neho dozvedeli, ako sa v  dobe Kvádskeho kráľovstva volala Bratislava. Iste mala už vtedy meno – veď práve tu sídlil  kráľ Vannius. Meno Vanniovho sídla je však zahalené rúškom času.  Možno nám pri jeho hladaní pomôže priložená mapka. V blízkosti hradného kopca sa nachádzalo mesto Abbia, možno Abbium, ktoré by mohlo ašpirovať na kvádske meno Bratislavy.

Názov pri bratislavskom hradnom kopci je na mape ťažko čitateľný, takže len môžeme hádať, či to bola Abbia, prípadne Abbium (sedelo by to k pomenovaniu oppidum).

Ako to bolo s dažďom, čo zachránil rímskych legionárov,  a s prítomnosťou Marca Aurelia na území dnešnej bratislavskej Trnávky,  si povieme nabudúce.

Ilustračné zdroje a mapy:  wikipedia, internet.