Zmenila som si motto blogu. Mám totiž pocit, že sa nám zo Slovenska stratila rozprávka o Troch grošoch.
Ako sa to stalo? Možno, že práve takto:
Kde bolo tam bolo, bol raz jeden kráľ. Volal sa Matej. Ľud ho považoval za spravodlivého a to len preto, že mal otvorené uši a vedel počúvať. Nuž a kráľ Matej sa rád obliekal do žobráckeho plášťa. Túlal sa v ňom po krajine, zavše sa zastavil v nejakej krčme a tam si riadne dal do tela.
Raz prišiel do krčmičky na Kysuciach. Len takej malej, nad potokom. Sadol si na drevenú lavicu a rozkázal si. Dali mu tam, čo mali: kysucké strapačky s kapustou, opečenú slaninku a pálenôčku jedna radosť. Chutilo mu. A tak si nakladal. Z drevenej misy do dreveného taniera. Najedol sa, vyspal – a ráno vraví hostinskému:
„Čo ti mám dať za tvoju pohostinnosť?“
„Nič,“ odpovedá mu hostinský.
„No veď sa neokúňaj a želaj si niečo,“ pobáda ho kráľ.
„Tak keď už môžem, potom nám vráť rozprávku. Tú o troch grošoch. Stratila sa.“
„Ako to, že sa stratila?“
„Ako, ako… Takto!“ vysvetľuje mu hostinský. „Aj ja som si delil groše podľa tej rozprávky: jeden pre svojho syna, jeden pre seba a jeden pre otca. Ale potom sa všetko preonačilo. Prišli tí tvoji páni z kráľovského paláca. Vyrúbili mi dane z podnikania – vzali budúcnosť mojmu synovi, lebo som musel zaplatiť prvý groš im. Potom sa chvíľu nedarilo, bedač nemala ani na vodu, nieto na strapačky s kapustou. Tak nebolo na dane. Nuž mi vyrúbili pokuty za omeškané platby a vzali aj druhý groš. Nezostalo mi na minulosť, nemám čo vracať svojmu otcovi. A nakoniec si ma okradol aj ty.“
„Ja?“ zadivil sa kráľ. „Veď ťa vidím prvý krát.“
„Jasné, že ty. Ty si chcel, aby ťa zvolili za kráľa. A také voľby čosi stoja. Tí tvoji podarení radcovia najprv na voľby vybielili kráľovskú pokladnicu. Potom aj naše mešce. Z posledného groša, čo som mal mať pre seba, mi zostala len polovica. Z toho mám uživiť svojho syna, svojho otca aj seba. Tak vidíš, milý pán kráľ. Naozaj sa nám stratila rozprávka o troch grošoch. Nahradila ju rozprávka o zdieraní z kože. A aj tá sa zmenila na krutú realitu.
Čo spravil s takým poznaním kráľ Matej? To nikto nevie… Alebo žeby predsa?
aha, tak to je jina ...
svetlomojichoci Áno pamätáš si ...
pokial si pamatam, proces publikovania ...
Laci, vieš, že ja som odišla z iných... ...
Nechápem však čo sa adminom nepozdáva... ...
Celá debata | RSS tejto debaty