Rozprávkarka2

Blog má svoj pôvab, aj keď má aj svoje skryté, temné zákutia. My Rozprávkarky o tom vieme svoje.  Tí, čo nás vnímajú z diaľky, nás možno považujú za nežné a krehké stvorenia. Ale v každej Rozprávkarke, v každom Rozprávkarovi drieme aj bytosť bez mena a bez veku, čo nazerá do studne samotného času. A odtiaľ potom vyberáme. Raz niečo múdre, raz niečo smutné – a inokedy nezbedné a všetečné.

Tak sa dnes vo mne zobudila Nezbednica. Našla som totiž na svojom blogu, v jednom z komentov, veľmi pôvabné a milé podobenstvo, ktoré mi tam zanechal Johann. Znie takto:

„Pri frekventovanej ceste v istej obci pobehovala sliepka. Očividne chcela na druhú stranu cesty, no bála sa, že ju niektoré z áut zrazí a ona zahynie. Po nejakom čase sa rozhodla, že prebehne a…prebehla. No to posledné auto ju trošičku chytilo a períčka z chvosta sa jej rozleteli po ceste. Sliepka si povedala, že bez okrasy na chvoste si ju ani priemerný kohút nevšimne a išla si tie períčka pozbierať, aby si ich znova nainštalovala do chvosta. No mala smolu. Pri poslednom períčku jej auto prešlo cez hlavu a ona zahynula.

Z toho plynie poučenie: Nestrácaj hlavu pre jeden chvost.“

No, zdalo sa mi to nielen pôvabné a milé, ale aj veľmi múdre. Vďaka, Johann,  verím, že (nielen) sliepky sa budú riadiť tvojou radou.

Daj niečo podobné aj nabudúce.