Je to stále jeden a ten istý muž. Rovnako meria, rovnako váži, oblieka sa stále tým istým štýlom, má tú istú mamu, toho istého otca, tie isté sestry, toho istého brata.
Vie byť drsný.
Vie byť nežný.
Vie sa ku žene správať ako keby to bola tá najkrehkejšia kvetina.
Vie byť aj krutý. Vie zo seba vyliať záplavu zraňujúcich slov.
Vie udrieť.
Vie aj pohladiť.
Niekto ho považuje za skvelého človeka. Za výborného otca, skvelého manžela, obetavého syna, pozorného brata.
Niekto zas o ňom tvrdí, že je podvodník, klamár a lump.
Pre niekoho je dobrý, pre iného zas zlý.
No stále je to ten istý muž. Jeho duša je ako tvárna plastelina. Vymodeluje sa podľa toho, aká žena do nej vtláča svoje odtlačky. Vie vzdať úctu, ak si ju žena zaslúži. Vie milovať, ak si to žena zaslúži. Vie ženou pohŕdať.
No nikdy ju nevie odmietnuť…
no...ta moja słovina...ha ha ha ha ...
Svetielko, áno, mňa život naučil ...
Rozpravocka, Tebe sa kolena nepodlomia ...
Chlapci, ďakujem za mravoučné vysvetlenie,... ...
oui, elle n'est pas cloné à partir ...
Celá debata | RSS tejto debaty