Rozprávkarka2

Pred týždňom sme s MartinomS debatovali o nedeľných chvíľkach poézie (viď môj článok: http://rozpravkarka2.blog.pravda.sk/2010/04/11/a-nad-sol-vzacnejsie-su-pre-cloveka-nite-ked-nema-cim-by-prisil-zaplatu/) – a obaja sme sa zhodli na tom, žeby stálo za to vrátiť ich do našich životov. MartinS ich osobne nezažil, patrí do mladšej generácie, ktorá sa narodila až vtedy, keď sa nedeľné chvíľky poézie vytratili z televíznych obrazoviek. My starší si ich však pamätáme – a pamätáme si aj na tú komornú, osobitú atmosféru, ktorú nám prinášali. Boli to jedinečné a neopakovateľné chvíle, kedy sme sa naučili milovať poéziu slovenských autorov. Neskôr ich nahradilo suché a rutinné spravodajstvo bez akejkoľvek vnútornej emócie.

My však máme spôsob, ako ich do života ľudí vrátiť. Mnohí z nás píšu básne. Nie je vôbec dôležité, či sa cítite byť profesionálmi, alebo nie. Či vás niekto za poéziu kritizuje alebo nie. Aj mne sa stalo, že ma pod čiernu zem ,,sfúkol“ kvázikritik – za tie isté básne, ktoré sa iným páčili. Viem, pre každého básnika je jeho tvorba citlivá záležitosť a hlavne po negatívnej kritike sa zvykne stiahnuť do seba. Lenže to, čo sa možno nepáči jednému, sa bude páčiť desiatim ďalším. Preto by som bola rada, keby sme tu, na tomto blogovisku, nedeľné chvíľky poézie obnovili.

Stačí, keď vždy v nedeľu – o siedmej večer, dáte v svojom blogu niečo zveršované – s prednázvom: NEDEĽNÁ BÁSEŇ.  Čas sa dá aj nadstaviť, takže ak by ste boli preč, môžete si to ako koncept pripraviť dopredu.

Je to len prosba, môžete sa a nemusíte pripojiť. My s Martinkom ju zajtra naštartujeme a budeme sa tešiť z každého, kto sa pripojí.

:-)))