Rozprávkarka2

Nuž keď  som včera tak slávnostne a verejne načrela do svojho rodinného života, ktorý som doteraz chránila pred vonkajším svetom ako brilianty v trezore, tak by som mala načierať ďalej.  Viem si predstaviť najbližšiu nedeľu, keď dcérin priateľ Janko k nám znovu príde na obed! To zas bude rečí – čo si to stvárala na tom blogu a prečo si písala práve o nás…   

:-) :-) :-) Suma sumarum mi z toho vychádza, že je lepšie písať o sebe. O tom, čo mám rada ja, čo sa páči mne. Aj éterická Rozprávkarka, ktorá pasie svoje rozprávky na zelených blogových pažitiach, máva telesné túžby. Také celkom prízemné. A príjemné.

Mám tých túžob viac, ale keď ráno vstanem, rozospatá, so strapatými vlasmi, tak jedna z nich nadobúda reálnu a hmatateľnú podobu: chcem byť fešná. Pred rokmi, keď som bola ešte len pubertálne mláďa, to zachraňoval denný krém a voda z umývadla. S pribúdajúcimi rokmi však nároky rastú. Tak som si povedala, že je načase mať pár luxusných vecí: dobrú kozmetičku, nejaký ten šperk, no najmä dobrého chlapa. A akoby ma vypočul celý snem čarodejníc, čáry, máry, fuk a báry, dve z týchto želaní sa mi splnili! Mám dobrého chlapa aj dobrú kozmetičku. Volá sa Evička.  Je to tá najpríjemnejšia osôbka pod slnkom, ktorá vám vymasíruje z líc únavu a vyčarí vám svojimi jemnými prštekmi úsmev na tvári aj vtedy, keď je zapadnutý pod vrstvou emocionálnych pavučín. 

Od Evičky vždy odchádzam svieža a cítim sa krásna. Premieňam sa pod jej rukami z upracovanej ženy, čo celý týždeň upratuje rozostavanú chalupu, na éterickú bytosť, ktorej muž večer v posteli povie: akú máš hebkú a krásnu pleť… :-) :-) :-)

Bola som u nej aj včera. Poležala som si v jej salóne, oddýchla si, podebatovala s ňou. Páči sa mi jej schopnosť prebíjať sa životom. Má iba dvadsaťjeden rokov a vlastne je celkom obyčajné dievča z dediny, z Veľkého Rovného. No vie sa dobre ,,predať“. Vracia ženám, o ktoré sa stará, sebavedomie. Odišla som od Evičky usmiata a spokojná. Cupkám si dole po Farských schodoch u nás v Žiline,– keď tu stretnem jedného. Takého, čo sa mi pred rokmi chcel vlámať do srdca – a keď sa mu to už takmer podarilo, nechal ma. Istý čas som sa trápila, potom to prebolelo. Len dlho vo mne rezonovala otázka – prečo to spravil? Prikmotrili sa k tomu klasické vlastnosti frustrovanej nešťastnice – neistota, pocit menejcennosti. Ale včera, keď som kráčala od Evičky, som zrazu cítila, že mi je celkom ukradnutý.  Stretnutie s oným jedným mojim srdcom vôbec, ale vôbec nezatrepalo. Otriasla som sa, pozdravila, odzdravila – a išla ďalej, stále s tým krásnym hrejivým pocitom, že život je nádherný.

Chcelo to však ešte čosi  ako čerešničku na torte. Tak som sa zastavila v klenotníctve – a obzerám si výklad. Najprv striebro, pri ňom mi duša nepišťala, potom zlato, tam si už trochu zavýskala – a napokon si riadne zaujúkala! Uvidela totiž priesvitnú, číru a čistú nádheru, povykladanú na stojanoch. Nad tou nádherou nápis: ,,Swarovski šperky“.  Moja uveličená dušička sa potešila hneď na dvakrát. Po prvé – mala sa v čom kochať, a po druhé – vedela, koho potešiť.

Šperky  Swarovski  sú totiž  srdcová záležitosť mojej dcéry! Onedlho bude mať sviatok a mne je vopred jasné, na čo miniem eurášiky. Aj mne sa tie pekné lesklé krištáli páčia, čoby nie, ale ja mám niečo hodnotnejšie: dobrého chlapa, ktorý sa o mňa stará ako o oko v hlave. On je mojim najlepším šperkom!  Ani príliš škaredý, ani príliš pekný, ani príliš tučný, ani príliš chudý… Je proste svoj a akurát!

Obdivovala som šperky vo výklade, usmievala  sa a myslela na neho. Keď som sa vrátila sa domov,  ešte chvíľu som nechala vedro a metlu tak, rozbombardovaná chalupa počká – som proste Popoluška, ktorej sa splnili tri želania. Mám skvelého chlapa, dobrú kozmetičku, aj nápad, čo kúpiť dcérke na narodeniny…

:-) :-) :-)

Všetkým  želám krásny deň a teraz idem makať, treba zarábať eurášiky, veď Swarovski šperky čosi stoja!  A páčia sa mi tieto kolekcie. Len sa neviem rozhodnúť, ktorá by Slávke najviac pristala:

A ešte, aby sa nezdalo, že som len márnotratnica, čo myslí iba na parádu, tak tu je včerajší článok, aby bolo všetkým jasné, že u nás doma vládne športový duch!

Keď futbal, tak futbal, len nech je z toho riadny gól!