Stratenému chlapcovi z ďalekých hviezd
14. októbra 2010 22:36,
Prečítané 2 369x,
rozpravkarka2,
moji
Vždy je ťažké byť iným ako ostatní.
Ale ty si iný.
Niekto nemeria svoje slová. Len tak ich trúsi.
Iný ich presýpa cez vejačku. Ako keď sa čistí zrno.
Ty nevládneš slovám. Vieš hovoriť inak.
Niekedy, keď mi je smutno, tak ťa tu hľadám.
Ale je tu veľa tieňov. Miznú farby. Chýba tu dúha.
Chýbajú hviezdy.
Sú tu len kaluže z ulíc.
Svetla je stále menej…
Mal by si znovu rozsvietiť.
22.12.2023
December si zas Na perie z dažďa privyká. Boh ukryl svoje srdce Do medovníka. A čas je múdry blázon, Čo zobral všetkým kráľom Koruny. Polnočná omša Brnká na struny. Náhle sa vystrie vesmír, Dažďom spútany A siaha do hviezd Roztrasenými prstami. Že vraj som vaše, Teší sa dieťa, Čo v jasliach zohrievajú Kravičky. Anjel ho prikryl, Koledou, tónom z pesničky. Tak [...]
07.04.2023
„Pútnička, kam si zmizla?“ „Nepoviem. Odišla som.“ „Prečo?“ „Nechce sa mi tu už byť s vami. Som unavená.“ „Z čoho…“ „Z vás… Ako míňate slová. Ste ako Maruškin otec. Nemajú pre vás cenu.
14.03.2023
„Už si rozkvitla?“ „Ano.“ „Trvalo Ti to dlho. Veľmi dlho.“ „Ja viem.“ „Prečo?“ „Na začiatku bola samá neláska. Toľko nelásky, že sa mi z toho krútila hlava. Uletela som z toľkého točenia.“
Každý má svoju hviezdu, aj svojho, ...
Nevládnem slovám a nehovorím dúhu ...
Ale iste, že aj ty niekomu chýbaš... ...
Ešteže existuje debata k blogu. ...
asi to vyznie hlúpo, ale som rada, ...
Celá debata | RSS tejto debaty