Stratenému chlapcovi z ďalekých hviezd
				
				
				
					14. októbra 2010 22:36,
					Prečítané 2 469x,
					
rozpravkarka2,
											
moji
				 
				
					 
Vždy je ťažké byť iným ako ostatní.
Ale ty si iný.
Niekto nemeria svoje slová. Len tak ich trúsi.
Iný ich presýpa cez vejačku. Ako keď sa čistí zrno.
Ty nevládneš slovám. Vieš hovoriť inak.
Niekedy, keď mi je smutno, tak ťa tu hľadám.
Ale je tu veľa tieňov. Miznú farby. Chýba tu dúha.
Chýbajú hviezdy.
Sú tu len kaluže z ulíc.
 
Svetla je stále menej…
Mal by si znovu rozsvietiť.
				 
					 
			
		 
		
		
		
		
			
				
				
				26.10.2025
				Matička PROSTOTA Matička Prostota, ty, čo si ešte svätá. Strelia ťa spod plota uprostred psieho leta.
				
			 
			
				
				
				21.10.2025
				Dnes tu sme, zajtra nemusíme. Tak nejak cítim, že by tu niečo malo zostať a keďže viem, že ma na tejto platforme stále ludia vyhľadávajú, dávam sa sem, v svojej poézii
				
			 
			
				
				
				22.12.2023
				December si zas Na perie z dažďa privyká. Boh ukryl svoje srdce Do medovníka. A čas je múdry blázon, Čo zobral všetkým kráľom Koruny. Polnočná omša Brnká na struny. Náhle sa vystrie vesmír, Dažďom spútany A siaha do hviezd Roztrasenými prstami. Že vraj som vaše, Teší sa dieťa, Čo v jasliach zohrievajú Kravičky. Anjel ho prikryl, Koledou, tónom z pesničky. Tak [...]
				
			 	 
	
	
Každý má svoju hviezdu, aj svojho, ...
Nevládnem slovám a nehovorím dúhu ...
Ale iste, že aj ty niekomu chýbaš... ...
Ešteže existuje debata k blogu. ...
asi to vyznie hlúpo, ale som rada, ...
Celá debata | RSS tejto debaty