Iba tak sneží.
Do bielej chumelice
havrany kreslia čiary krídlami.
Na jednej vločke
spí vyzváňanie z veží.
A zobudí sa,
až keď tma bude plakať za nami.
Hmla mení tvár
a je celkom hustá.
Nahé sny stromov horu krstia.
Bozkávajú jej telo,
až je jej zasneženo
a bielo.
Tu niekde sa vraj túlal Popolvár.
Mal tvoje oči,
v nich pečať snov a samoty.
A šepkal do tmy tie isté slová
ako ty:
pre nás dvoch je aj smútok dar…
Čokomilka, daj, budeme mať dve zasnežené...... ...
Belívko, príď k nám, my máme nasnežené... ...
mam aj ja dat zasnezenu? a ta tvoja ...
Ej Zuzka krásne si to nasnežila... ...
... keď som túto písala, bola som ...
Celá debata | RSS tejto debaty