Rozprávkarka2

Grécky  geograf a astronóm Klaudios Ptolemaios, napísal zaujímavú knihu. Volá sa Geografia. Je výnimočná tým, že mapuje národy a kmene, žijúce na území Európy v prvom storočí nášho letopočtu.  Podľa wikipedie žil Kaudios Ptolemaios v rokoch 85 až 168. Jeho Geografia je teda autentickým zrkadlom doby, v ktorej žil. 

Pre nás je zaujímavé to, že v nej píše aj o území, na ktorom sa rozprestiera dnešné Slovensko.  V prvom rade musíme odbúrať všetko, čo sme sa naučili na hodinách zemepisu a dejepisu. Odmyslieť si hranice, názvy štátov, národov. Na prelome prvého a druhého storočia totiž mali celkom iné mená.

Poďme sa pozrieť priamo do Ptolemaiovej Geografie:

,,Z horstiev, ktoré pretínajú Germániu, treba menovať už zmienené hory (Sarmatské), ďalej hory, ktoré majú rovnaké meno ako Alpy a sú nad prameňom Dunaja, ďalej Mélibokon … poniže je les Semanus a Askiburgion, napokon hory, nazývané Sudéta. Pod nimi je les Gabréta. Medzi nimi a Sarmatskými horami leží Orkýnsky hvozd. Z vnútrozemských kmeňov najväčšie sú kmeň Svébov Angerlinov (ťahajú sa severným smerom až k strednému toku Labe) a Svébov Semnónov, ktorí sa rozchádzajú v Zálabí východným smerom až k rieke Suébas, ako aj kmeň Buguntov, ktoré držia oblasti až k rieke Vistule. Pod Semnónmi bývajú potom Silingovia…“

V množstve neznámych názvov iste zaujmú tie, ktoré poznáme aj z dnešných čias. Alpy, Dunaj, Sudéta, Labe, Vistula (Visla). Z obrazu, ktorý Klaudius Ptolemaios vytvoril, si môžeme aspoň približne predstaviť územie Svébov.   Ako už bolo spomenuté, Svébi sa delili na viacero väčších, či menších kmeňov. Jedným z nich boli aj Silingovia.

Nápadná je podobnosť tohto mena s pomenovaním dnešnej metropoly severného Slovenska – Žiliny. A keďže lokalizácia tohto kmeňa je daná  ,,pod riekou Vistulou“  (Vislou),  môžeme vysloviť hypotézu, že Silingovia boli svébsky kmeň, ktorý mal  svoje pastviny čiastočne aj na území Žilinskej kotliny. Z geografického hľadiska to bolo územie chránené mnohými horstvami.

Klaudius Ptolemaius uvádza aj mestá, ktoré stáli na území Svébov. Medzi iným spomína aj nejakú ,,Devonu“.  Zaraďuje ju do pásma medzi Orkýnskym hvozdom a lesom Gabréta. Dokonca ich aj označuje konkrétnou zemepisnou dĺžkou a šírkou 32,40  až 48, 45 stupňov. Sem umiestnil aj pohorie/vrch Luna, v ktorom podaktorí historici ,,rozlúštli“ Javorníky. Devona sa podľa neho nachádza v tom istom zemepisnom bode, ako Vrch Luna.

Pozrime sa na súčasnú mapu Slovenska. Neďaleko Žiliny leží obec s veľmi podobným názvom Divina. Zaujímavé je, že je na úpätí Javorníkov. Na neďalekom kopci (Veľký vrch) odhalili archeológovia zvyšky keltského opevnenia, na ktorom si neskôr starí Slovania postavili hradisko.  Žeby to bola Ptolemaiova Devona? 

Klaudios Ptolemaios (v gréčtine: Κλαύδιος Πτολεμαῖος)  grécky geograf, astronóm a astrológ, ktorý pravdepodobne žil a pracoval v egyptskej Alexandrii. Zostavil dielo s názvom Geographia, kde opisuje veľké množstvo starovekých miest a rôznych kmeňov obývajúcich vtedajšie známe oblasti.