Zlatko, ja viem, že sa Ti príliš nechce ísť medzi nás. Máš strach. Vštepila ho do Teba Tvoja mamina. Hneď na začiatku, ako zistila, že sa Tvoja dušička prevtelila do jej tela. Treba ju chápať. Je ďaleko, sama v cudzom svete, nemá poriadné bývanie, len podnájom na pol roka a s jej zamestnaním je to podobné. Keď mi volala, plakala. Vraj nevie, čo má robiť!
Aj na tú diaľku som zacítila, ako v Tebe splašene zatrepotalo srdiečko. Áno, je to tak, na tejto Zemi zvyknú zabíjať nenarodených anjelikov. Deje sa tak z rôznych dôvodov. Aj z tých, pre ktoré plakala Tvoja mamina. Bez stálej strechy nad hlavou a stáleho zamestnania je veľmi ťažké starať sa o malé hviezdičky, ako si Ty. Preto sa podaktorí rozhodnú, že ich príchod odložia na neskôr.
Lenže Ty tu máš niekoho, kto na Teba nedočkavo čaká. Kto sa na Teba nesmierne teší. Hádaj, kto to je? Ty to iste vieš. Najväčšiu radosť z anjelikov majú predsa ich Babiny.
Keď som sa narodila ja, tiež to nebolo nič moc. Vlastne som sa narodila do tmy. Až doteraz sa na to pamätám. Mala obrovské oči a strašne veľa chápadiel miesto rúk a nôh. Veľmi som sa jej bála a nariekala som za svetlom, z ktorého som odišla. A túžila som po raji, po velkánskej záhrade, po hore so zelenkastým úbočím, na ktorej sa budú pásť ovečky, a bude tam aj pes, a kozliatka a sliepky. Dlho sa zdalo, že tá túžba zostane iba snom. V paneláku, kde som bývala, som si raj mohla kresliť iba na výkres. A keď sa narodila Tvoja mamina, tiež sme sa tlačili v maličkom byte a o raji sme si iba čítali.
Ibaže Ty prídeš do raja. To Ti môžem sľúbiť, Je síce iba taký maličký, súkromný, môj a dlho sme ho budovali s Tvojim Dedulom. No je v ňom všetko. Záhrada s vysokánskymi stromami, jazierko, aj kozy za plotom. (Práve dnes mi preliezli popod plot a zožrali ružu, ale to nevadí, veď ona znovu narastie… A tak je to aj s nami. Aj keď nás práve ničí prítomnosť, máme svoje korene a stále možnosť znovu vyrásť hore.)Takže sa vôbec, ale vôbec nemáš čoho báť.
A keď prvýkrát zaklopeš svojej mamine na bruško, môžeš jej vtyukať svojou anjelikovskou morzeovkou, že sa bojí zbytočne. Pretože Ty si náš a my s Dedulom sa na Teba veľmi, ale naozaj veľmi tešíme.
Tvoja strapatá, dlhovlasá, čiernovlasá a trošku strelená Babina
... a máš pravdu, aj ja prajem všetkým... ...
Dávidko, ja som sa na svoje prvé ...
Presne viem čo prežívaš.Pokiaľ ...
... neboj, ja mu rozprávam o tom, ...
len mu nerozprávaj, aká je realita ...
Celá debata | RSS tejto debaty