Rozprávkarka2

Napísal si mi, aby som si na Teba občas spomenula. Priznávam sa, že to občas je dosť často. Vlastne vždy, keď otvorím počítač, a vidím tam Tvoje riadky.

Spomínam si, ako som dala na blog svoj prvý článok. Svoj prvý komentár. Hneď za tým prišiel Tvoj. Poznal si ma, hoci ja Teba nie. Keď si mi prvýkrát napísal Zuzka Rozprávkarka, bola som na to hrdá. A trochu zaskočená. Lebo je to, ako keď sa dívaš z auta s čiernymi sklami. Ty vidíš všetko, no Teba nik. Tak mi to vtedy pripadalo. Lenže medzitým sklá spriesvitneli a ja som mohla vidieť.

Spoznávať Ťa cez písmenká na obrazovke. A dnes Ťa smiem spoznať aj cez tie na papieri. A vlastne ani neviem, čo povedať ďalej, keď držím v rukách list s tvojími riadkami.

:-))

Hádam len to, že je skvelé mať za priateľov takých ľudí, ako si Ty.